Po pandémii Covid 19 narastie počet pacientov s pľúcnou fibrózou?

Na toto vážne ochorenie poisťovne schvaľujú liečbu iba výnimočne. Sledujte tieto príznaky!

Doba postkovidová?

Doba kovidová bola zvláštna. Asi prvýkrát mali rešpekt nielen pacienti pred lekármi, aj keď pacienti sa väčšinou boja k lekárovi ísť aj neísť, ale báli sa aj lekári pacientov. Aj Vám sa možno stalo, že ste sa nedovolali ani nedoklopali svojmu všeobecnému lekárovi a už vôbec vás nechcel prijať vtedy, keď ste panikárili najviac – po pozitívnom teste na Covid 19.

 

Napriek tomu, aký rozruch tento vírus na celom svete vyvolal, najčastejšia odpoveď všeobecných lekárov po pozitívnom PCR teste bola ostať doma a čakať, čo sa s vami bude diať ďalej. Až na všeobecné oficiálne rady o vitamínoch, mineráloch a pod., kovidový pacient naozaj nemal ku komu ísť a nechať zhodnotiť svoj stav.

 

Treba však povedať, že aj pacienti sa lekárov a hlavne čakární pred ambulanciami vedome stránili zo strachu, že sa tam nakazia a tak zanedbali alebo jednoducho neriešili iné symptómy ako tie prislúchajúce koronavírusu. Celé je to teda celkom úsmevné, pretože pacienti sa snažili k lekárom dostať hlavne s Covidom 19, naopak lekári chceli vidieť všetkých ostatných, len nie tých s Covidom 19.

 

Samozrejme mnoho lekárov fungovalo s posilnenými preventívnymi opatreniami normálne ďalej – všetka česť – a skorou prevenciou a nastavením liečby pravdepodobne uchránili mnohých pacientov pred hospitalizáciou a ťažkým vývojom Covidu 19.

 

Ako fungovali pneumologické ambulancie?

K takýmto aktívnym a veľmi efektívne zorganizovaným ambulanciám patrili aj niektoré pneumologické ambulancie, ktoré svojich dispenzarizovaných pacientov pozývali na preventívne prehliadky a pravidelné kontroly aj aktívne prostredníctvom telefonátov.

 

Jednu skupinu pacientov tu totiž tvoria aj pacienti s menej známym progresívnym pľúcnym ochorením – pľúcnou fibrózou – či už idiopatickou, alebo non idiopatickou. Idiopatcká znamená, že príčina vzniku pľúcnej fibrózy nie je známa, zatiaľ čo pri non idiopatickej býva zdrojom iné systémové ochorenie, ako napríklad systémová skleróza, či systémové ochorenie spojiva. Ročne na toto ochorenie pritom zomiera viac ľudí, ako na rakovinu pľúc.

 

Hlavným znakom týchto intersticiálnych pľúcnych ochorení, teda ochorení pľúcneho tkaniva, je hrubnutie a zjazvovanie vnútornej výstelky pľúc, čo sťažuje dýchanie a absorbciu kyslíka do krvi. Toto ochorenie má tendenciu sa zhoršovať, ale pri skorej diagnostike a nastavení liečby sa dá jeho postup účinne spomaliť.

 

Opýtali sme sa pneumológa MUDr. Bo­hu­mila Matulu, aké je aktuálne dianie v pneumo­logických ambulanciách a či pozorujú nárast pacientov s pľúcnymi fibrózami v súvislosti s prekonaním Covidu 19.

 

„Ja mám väčšinu pacientov dispenzarizovaných, ktorí chodia na pravidelné kontroly. Počas pandémie sme redukovali pravidelné fyzické kontroly a aj samotní pacienti mali často obavy z návštevy ambulancie. Teraz už jednoznačne pozorujeme zvýšený záujem o vyšetrenia a trochu sa predlžujú čakacie doby.“

 

Na otázku, ako je to s novými pacientami s diagnózou progresívnych pľúcnych ochorení a či pozoruje nejakú súvislosť s prekonaním Covidu 19 u nových pacientov odpovedal: „Na našej ambulancii v poslednom období pribúdajú skôr pacienti s intersticiálnym postihnutím pri systémových ochoreniach, pacientov s IPF (idiopatická pľúcna fibróza – tá, ktorej pôvod nepoznáme) nám veľmi nepribúda. Súvisí to aj s lepšou informovanosťou reumatológov o pľúcnej fibróze a možnostiach antifibrotickej liečby a posielajú viac pacientov na vyšetrenie difúznej kapacity pľúc, my následne u mnohých doplníme ešte HRCT (CT s vysokým rozlíšením) vyšetrenie. Je veľa pacientov aj s pretrvávajúcim postihnutím po COVID pneumónii, ale ich nálezy sa spravidla zlepšujú, prinajhoršom nezhoršujú, a nemajú charakter progredujúceho fibrotizujúceho ochorenia. Ak sa ochorenie zhoršuje, tak sa väčšinou jedná o iné fibrotizujúce ochorenie pľúc, ktoré bolo diagnostikované v kontexte vyšetrení pre COVID, alebo bolo preukázateľne prítomné už pred ochorením COVID 19.“

 

Prečo nás zaujíma hlavne vývoj idiopatickej a non idiopatickej pľúcnej fibrózy? Pacientov s týmito diagnózami dlhodobo trápi problém s prístupom k modernej a účinnej antifibrotickej liečbe. Je to liečba, ktorá spomaľuje tvorbu jazvového tkaniva v pľúcach a tým dáva pacientom nádej na dlhší a plnohodnotnejší život. Títo pacienti sa totiž s postupom času a zhoršovaním stavu a výkonnosti ich pľúc zadýchajú aj pri najmenšej námahe. Vysilí ich aj nenáročný pohyb a sú tak časom vyradení nielen z pracovného života, ale často aj z toho sociálneho a rodinného.

 

Postup tejto choroby však nie je náročný a plný strachu iba pre pacientov, ale aj pre ich blízkych. Na schvaľovanie liečby pritom čakajú niekedy veľmi dlho, aj keď práve čas je ten faktor, ktorý hrá proti nim najviac. Najsmutnejšie však je, že im táto život zachraňujúca liečba nakoniec väčšinou ani nie je schválená, hlavne pri idiopatckej pľúcnej fibróze.

 

Ako dochádza k poškodeniu pľúc?

MUDr. Matula nám vysvetlil aj to, akým spôsobom môže poškodiť pľúca infekcia vírusom SARS CoV 2. Podľa jeho slov môže spôsobiť poškodenie pľúc s následnou fibrózou viacerými mechanizmami. Môže to byť priame poškodenie hostiteľských buniek samotným vírusom, ale môže sa to udiať aj nepriamo, prostredníctvom ovplyvnenia signálnych molekúl hostiteľskej bunky. SARS-CoV-2 „spike proteín“ znižuje ochrannú úlohu istého bunkového receptora pri vzniku pľúcnej fibrózy.

 

Ďalším mechanizmom je zápalová odpoveď, ktorá je normálne dôležitá pre zneškodnenie vírusov ale pri chybnom fungovaní môže spôsobiť poškodenie bunkových štruktúr ako i nadmernú akumuláciu kolagénu a teda jazvového tkaniva. Istú úlohu tu môže mať aj vplyv mechanického poškodenia pri umelej pľúcnej ventilácii (VILI – ventilator-induced lung injury) a aplikácia vysokých koncentrácií O2 s tvorbou reaktívnych foriem kyslíka (ROS), ktoré poškodzujú pľúcny epitel.

 

Dôležité sú aj predisponujúce faktory ako stav vrodenej a získanej imunity, vyšší vek, ťažší priebeh ochorenia, dlhšia potreba intenzívnej starostlivosti a mechanickej ventilácie ako i anamnéza fajčenia a alkoholizmus.

 

Vyšší vek pacientov, ktorý pozorujeme pri idiopatickej pľúcnej fibróze signalizuje, že starnúce pľúca sú náchylnejšie k fibrotickej odpovedi na poškodenie, čo sa prejavuje aj v kontexte ochorenia COVID 19, u ktorého pozorujeme závažnejší priebeh, a tým aj väčšie následné poškodenie pľúc u starých ľudí.

 

Opýtali sme sa ho aj či si myslí, že ak sa počet pacientov s pľúcnymi fibrózami zvýši, ovplyvní to pozitívne schvaľovanie a prístupnosť liečby, ktorá je teraz dostupná iba na výnimku.

 

„Nemyslím si, že sa počet pacientov s IPF nejako radikálne zvýši, aj keď ešte nevieme, čo prinesie pandémia z dlhodobého hľadiska. Celkový počet pacientov indikovaných na antifibrotickú liečbu sa zvyšuje predovšetkým o pacientov s non-IPF progredujúcou pľúcnou fibrózou, ako napríklad s chronickou hypersenzitívnou pneumonitídou alebo pľúcnou fibrózou pri systémových ochoreniach spojiva. Za posledný rok som častejšie indikoval špeciálny liek pacientom s non IPF fibrózou ako pacientom s IPF. Žiaľ, v indikácii inej ako IPF je liečba zdravotnými poisťovňami schvaľovaná iba výnimočne.“

 

Čo má pacient sledovať doma?

Poprosili sme MUDr. Matulu, aby popísal, s akými symptómami momentálne prichádza do jeho ambulancie najviac pacientov a čo teda majú ľudia doma sledovať?

 

„V súčasnosti sú to pacienti s neprimeranou dýchavicou a intoleranciou fyzickej záťaže. Je medzi nimi aj veľa pacientov, ktorí mali iba ľahký priebeh COVIDu, ale stále nie sú „vo svojej koži“. Často sa jedná iba o stratu telesnej kondície, niekedy o dysfunkčné dýchanie, ktoré môže byť vystupňované obavami o svoje zdravie, ale vždy je nevyhnutné zodpovedne analyzovať všetky ťažkosti a urobiť funkčné vyšetrenie pľúc vrátane vyšetrenia difúznej kapacity pľúc. Ak ľudia dlhšie (2-3 mesiace) zostávajú hendikepovaní napriek snahe postupne sa vracať k normálnej fyzickej aktivite, tak je potrebné navštíviť lekára a absolvovať potrebné vyšetrenia, ktoré môžu zahŕňať pneumologické, kardiologické či neurologické vyšetrenie podľa charakteru ťažkostí.“

 

Na záver článku by sme radi upozornili na pacientsku organizáciu OZ Nádej pre pľúca, ktorá združuje pacientov s pľúcnymi fibrózami a aj odbornú lekársku komunitu v snahe sprostredkovať prístup k aktuálnym informáciám o tomto ochorení a vybojovať pre pacientov lepší a ľahší prístup k modernej účinnej liečbe. Viac informácií nájdete na www.plucnafibroza.sk

 

Článok pripravila: Miroslava Kysucká

Patrí do vydania: 
Júl - August 2022