Dokedy budeme pokúšať osud?

Vkuse mi zvoní mi telefón. Pípajú správy. Dobré správy nechodia. Iba tie zlé a ešte horšie.

Keď píšem tieto riadky, v médiách rezonuje čerstvé rozhodnutie vlády zaviesť celoplošný lockdown. Dôvodom je rekordný počet nových prípadov infikovaných, ale najmä kritická situácia v nemocniciach. Dochádzajú voľné lôžka aj pľúcne ventilácie. Lekári a zdravotnícky personál sú na pokraji so silami. A to ešte ani zďaleka nie sme na vrchole tretej vlny.

 

A ja si kladiem otázku, prečo sme to nechali zájsť až tak ďaleko. Prečo sme sa nepoučili z vlastnej skúsenosti?

 

Kde sa to v nás zlomilo, že zrazu je väčšina populácie múdrejšia ako všetci lekári dokopy? Nikdy sme tak podrobne neštudovali zloženie liečiv a príbalové letáky ako v prípade vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Ruku na srdce, koľkých z vás zaujímalo, čo obsahuje ružový liek proti bolesti, biela tabletka proti zvýšenej teplote, či liek proti onkologickým ochoreniam? Koľkí z vás takto vášnivo diskutujete o zložení hamburgera v stánku s rýchlym občerstvením alebo o počte konzervantov a stabilizátorov v obľúbenom keksíku? O kozmetike nehovoriac.

 

Ale nie. Zrazu sa tu vyrojili státisíce ľudí, ktorí spochybňujú najnovšie poznatky vedcov. Desaťročiami preverené postupy zrazu prestávajú platiť. Áno, vakcína proti tetanu či proti detskej obrne funguje. To sme ešte ochotní uznať. Ale vakcína proti koronavírusu je predsa experiment farmafiriem, ktorým ide iba o zárobok!

 

A tak sa polovica populácie Slovenska rozhodla riskovať. Sníva o dobrej imunite. Verí, že ich sa to netýka. Že nakazia sa tí druhí. A že kolektívna imunita sa najlepšie získava premorením.

 

Sen však iba ostane snom. Realita býva oveľa horšia. A píše aj smutné príbehy. Kým v lete zívali očkovacie centrá prázdnotou, v posledné dni praskajú vo švíkoch. Na jazyk sa mi natíska otázka: Kde ste boli doteraz? Prečo prichádzate tak neskoro? Odpovede sú neraz veľmi smutné. Väčšinou majú jedného spoločného menovateľa: osobná skúsenosť. Niekto z blízkych, kto sa trápi s ťažkým priebehom choroby alebo už nie je medzi nami.

 

Áno, treba otvorene priznať, že žiadna z vakcín nie je stopercentná. Ale ktorý liek nemá vedľajšie účinky? Ja viem, že máte obavy alebo pochybnosti. Ale stojí za to čakať až kým nebude úplne neskoro?

 

Pretože najhoršie je zobudiť sa jedného rána a vyčítať si, že sme sa mohli rozhodnúť inak.

 

Som rodený optimista, pohár vidím vždy spolovice plný. Tieto riadky optimistické nie sú. Nie sú preto, lebo situácia je naozaj vážna. Ale vidím svetlo na konci tunela a ako župan sa postarám o našich obyvateľov tým, že budem naďalej robiť odvážne, aj keď niekedy nepopulárne rozhodnutia a zabezpečím bezchybne fungujúce očkovacie centrum.

 

Prajem nám všetkým zdravie a skorý návrat do normálu.

Juraj Droba, predseda BSK

Patrí do vydania: 
December 2021