Chronická obštrukčná choroba pľúc Vráť mestu kyslík

Ako vzbudiť a podporiť záujem ľudí a nabádať ich, aby šetrili prírodu a svoje zdravie? Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť a Boehringer Ingelheim vytvorili koncept prednášok a komunikačných posolstiev s následnou aktivitou pre žiakov na slovenských stredných školách. Jeho hlavným cieľom bolo poskytnúť informácie, vyzvať mladých ľudí a vzbudiť v nich záujem a povedomie o chronickej obštrukčnej choroby pľúc (CHOCHP), ktorá je štvrtou najčastejšou príčinou smrti a každoročne jej podľahne viac ľudí ako rakovine pľúc a prsníka dohromady.

Úlohou októbrovej kampane bolo šíriť povedomie o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc (CHOCHP). CHOCHP je charakterizované dlhodobými ťažkosťami s dýchaním a sťaženým prietokom vzduchu v pľúcach, ktoré vzniká v dôsledku pôsobenia škodlivých plynov, alebo častíc, ktoré pacient vdychuje. Prúdenie vzduchu do a z pľúc sa tak prirodzene znižuje. Vo chvíli, keď sa tak stane hrozí, že do orgánov v tele sa dostane menej kyslíka a je pre neho ťažšie sa zbavovať odpadových plynov oxidu uhličitého. Ako sa zhoršujú ťažkosti z dýchaním, pacienti zostávajú menej aktívny, uprednostňujú sedavý spôsob života.

 

Rizikové faktory vzniku ochorenia sú rôzne, vplyv majú gény, rast a vývoj pľúc, pohlavie, vek či respiračné infekcie. Taktiež ale netreba zabudnúť, že ochorenie vyvoláva cigaretový dym, organický a anorganický prach, znečistenie vzduchu v domácnosti, kúrenie a varenie spaľovaním biomasy v zle vetraných obydliach alebo znečistenie vzduchu vo vonkajšom prostredí.

 

Kampaň dala možnosť mladým ľuďom vyjadriť sa aj svojou aktivitou vo vzťahu ku globálnym a environmentálnym problémom a stavu životného prostredia. Medzi sprievodné aktivity patrilo napríklad čistenie verejných priestorov od plastov. Ďalšia časť kampane bola edukatívna časť, kde jasným posolstvom zazneli výzvy lekárov, ako veľmi je dôležité venovať sa témam zhoršujúceho sa životného prostredia, ktoré môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu a problémom s dýchaním.

 

„Samozrejme hlavne pre mladú generáciu je dôležité zdravo žiť, zdravo sa stravovať a mať aktívny pohyb. Čo je to zdravo žiť a zdravo dýchať? To znamená, hlavne v prípade mladých ľudí, vyhýbať sa všetkým tým veciam, čo poškodzujú pľúca, poškodzujú priedušky a pľúcny parenchým. Čiže vyhýbať sa fajčeniu, teda všetkým formám fajčenia nielen klasickým cigaretám, ale aj zohrievaným nikotínovým náhradám, respektíve všetkému, čo vieme, že je ponúkané ako možné alternatívy, ktoré nie sú škodlivé,“ hovorí doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., primár I. oddelenia pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.

 

„Veľké percento našich pacientov, ktorých sledujeme na ambulanciách, alebo sú aj hospitalizovaní na pneumologických klinikách, sú práve pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Toto ochorenie je prognosticky veľmi zlé, je smrteľné. A o to je to smutnejšie, že je smrteľné, napriek rôznym liečebným metodikám, ktoré máme, pretože toto ochorenie je preventabilné a jedna z najúčinnejších prevencii je práve vôbec nezačať fajčiť,“ dodáva MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie II. LFUK a UNB a hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu.

 

„Pľúca sú orgán, ktorý si ani neuvedomujeme, že máme, možno iba vtedy, keď bežíme na autobus a zadýchame sa, tak vtedy si uvedomíme, že nejak nestíhame a potrebujeme sa vydýchať, ale dýchanie je tak prirodzený proces, že ho vôbec nevnímame a ľudia si ho všimnú, až keď začnú byť chorí,“ opisuje MUDr. Pavol Pobeha, PhD., pneumológ.

 

„Väčšina ľudí, ktorí majú nejaké pľúcne ochorenie si až vtedy uvedomí, aké je dýchanie dôležité, že oň prišli a snažia sa robiť všetko, aby dokázali dýchať normálne a my sa im snažíme v tom pomôcť,“ povedal MUDr. Pavol Pobeha, PhD..

 

„Životné prostredie vplýva na naše zdravie, a to veľmi významne. Nie však len na poškodenie pľúc, ale aj na poškodenie srdca a ciev, čo vedie k výraznému zhoršeniu kvality života pacientov, pokiaľ sa tieto ochorenia u nich vyskytnú. Dokonca sa udáva, že až 7 milió­nov pacientov umiera ročne v dôsledku znečisteného prostredia,“ hovorí pneumologička MUDr. Veronika Urdová.

 

„S najväčším výkričníkom by som dala dôraz na fajčenie, pre naše pľúca a náš organizmus je normálne nefajčiť, takže apelujem na všetkých ľudí, že je lepšie prestať fajčiť. Nefajčite a ani nezačínajte fajčiť, nie je to pre vaše pľúca zdravé a spôsobuje to množstvo ochorení, ktoré sú závažné nielen z hľadiska pľúc, ale aj srdca a ciev, ďalej spôsobuje mozgové príhody a infarkty,“ doplnila MUDr. Veronika Urdová.

 

Odborným garantom celej zdravotníckej časti projektu sa stali doc. MUDr. Ivan Solovič, CSc., MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, MUDr. Katarína Dostálová, MUDr. Veronika Urdová a MUDr. Pavol Pobeha, PhD..

 

Stredné školy v troch najväčších mestách na Slovensku - v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach, nesúce proaktívny prístup k verejným kampaniam, boli vyzvané, aby informovali žiakov a zapojili sa do projektu v rámci svojich aktivít, ktorými sa snažia prispieť k udržateľnosti života na Zemi a podpore ochrany zdravia.

 

„V rámci projektu Vráť mestu kyslík sme sa zapojili do očisty lesa pri Dunaji, veľmi radi participujeme na takýchto projektoch, dávame dôraz na to, aby sme žili v pomerne čistom prostredí, v rámci možností. Záleží nám na klíme, záleží nám na prostredí a nabádame aj žiakov na to, aby čo najviac používali mestskú verejnú dopravu, bicykel či kolobežku. Boli by sme radi, ak by sme aj touto aktivitou prispeli k ochrane životného prostredia a mali čistejšiu prírodu,“ uviedol Mgr. Zsolt Marták, pedagóg zo ZŠ a Gymnázia na Dunajskej ulici v Bratislave

 

Približne päť tisíc ľudí na Slovensku ročne podľahne na respiračné a kardiovaskulárne ochorenia v dôsledku zlej kvality ovzdušia. Každoročne vyše 400 000 Európanov zomrie predčasne v dôsledku zlej kvality ovzdušia. Mnohí iní trpia na respiračné a srdcovo-cievne ochorenia spôsobené znečistením ovzdušia. Z ekonomického hľadiska znečistené ovzdušie predstavuje zvýšené náklady, keďže sa zvyšujú výdavky na zdravotnú starostlivosť a znižuje sa produktivita ľudí.

-AS-

Patrí do vydania: 
December 2020