Život môže mať veľa začiatkov, ale má iba jeden koniec

Každých 40 sekúnd zomrie v dôsledku samovraždy jeden človek. Na Slovensku ukončilo minulý rok život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. Ukončiť svoj život sa rozhodli najmä ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale aj štyri deti do 15 rokov. Z obáv ako zareaguje spoločnosť a okolie, mnoho ľudí s duševnými poruchami vôbec nevyhľadá odbornú pomoc, vďaka ktorej by bolo možné mnohým samovraždám predísť. Tohtoročný Svetový deň duševného zdravia (10. október) má upozorniť práve na skutočnosť, že aj samovraždám je možné predchádzať.

V prevencii samovrážd je potrebné spraviť viac

Svetový deň duševného zdravia, ktorý má za cieľ zvyšovať povedomie a osvetu o dôležitosti duševného zdravia sa tento rok celosvetovo zameriava na prevenciu samovrážd. Rok 2019 je zároveň Rokom prevencie, ktorého cieľom je nielen zvýšiť informovanosť a podporiť zodpovednosť za vlastného zdravie, ale aj zabezpečiť prevenciu ochorení, ktoré sú odvrátiteľné. „Postupne prijímame opatrenia na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s duševným zdravím. Základným dokumentom je Národný program duševného zdravia, ktorý zahŕňa aktivity s cieľom predchádzať duševným poruchám, napomáhať zmierneniu alebo odstráneniu niektorých dôsledkov tohto ochorenia. Dokument je vytvorený na princípe systémového prístupu a reflektuje na potreby praxe. Intenzívne pracujeme na tvorbe štandardných diagnostických a terapeutických postupov, týka sa to aj psychiatrie, aktuálne je už schválený komplexný manažment pacienta so schizofréniou, s trvalými poruchami s bludmi, so schizoafektívnymi poruchami a manažment pacienta s akútnymi a prechodnými psychotickými poruchami. Pokračuje proces tvorby ďalších štandardov, vrátane pedopsychiatrie. Špecializovaná psychiatrická a pedopsychiatrická starostlivosť sa poskytuje v rámci ambulantných aj ústavných zdravotníckych zariadení, v koncepcii rozvoja psychiatrickej starostlivosti sa ráta s rozšírením psychiatrických stacionárov a komunitnej starostlivosti, pozitívne zmeny v tejto oblasti určite prinesie aj projekt stratifikácie nemocníc. Jeho výsledkom bude kvalitnejšia a bezpečnejšia zdravotná starostlivosť, lepšia dostupnosť nemocníc či odborné doliečovanie blízko domova,“ povedala ministerka zdravotníctva SR Andrea Kalavská.

 

Zo štatistík a dostupných zdravotníckych informácií vyplýva, že vo väčšine krajín páchajú muži samovraždy častejšie ako ženy. Najrizikovejšími skupinami sú starší ľudia (nad 60 rokov) a mladí vo veku od 15 rokov. Motívy, ktoré vedú ľudí k samovražedným myšlienkam sú rôzne. Pri samovražedných pokusoch dominovali na Slovensku v minulom roku rodinné problémy (41,3 %), ale dôvodom boli aj vnútorné osobné konflikty a existenčné problémy, či školské problémy v prípade detí a mladistvých. „Prevencia suicidality (samovražednosti) nie je jednoduchá, ale je možná, preto by mala byť vysokou prioritou politických či vládnych programov. Kampaň Slovenskej psychiatrickej spoločnosti má za cieľ upozorniť spoločnosť na Slovensku na existujúci problém samovražednosti a jeho možné riešenia. Veľa ľudí, ktorých psychický stav vyžaduje odbornú pomoc ju nikdy nevyhľadá, pretože sa obávajú stigmy a predsudkov spoločnosti,“ približuje MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, o.z. SLS.

 

Každý jeden život je dôležitý

S tohtoročnou kampaňou Svetového dňa duševného zdravia sa spája aj projekt obnovenej Linky dôvery Nezábudka, ktorú prevádzkuje Liga za duševné zdravie s odbornou garanciou SPsS. Ide o bezplatnú, anonymnú, 24-hodinovú linku, kde môže ktokoľvek a kedykoľvek dostať pomoc od profesionálov v prípade psychickej krízy alebo konzultácie akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím. Odborníci poskytujú na čísle 0800 800 566 emočnú podporu v psychickej kríze, pomoc pri orientácii v ťažkej životnej situácii, informácie, ktoré môžu pomôcť nájsť východisko a kontakty na odborníkov a zariadenia z oblasti psychiatrie.

 

Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, doktorka Ľubomíra Izáková ďalej približuje, že cieľom celosvetovej kampane ako aj linky dôvery je pomôcť zachrániť čo najviac životov.

NEZABÚDAJME preto, že:

• o duševné zdravie sa treba starať;

• každý jeden život je dôležitý;

• nikto v ťažkej životnej situácii, ktorá ho vedie k samovražedným myšlienkam, na Slovensku nie je sám;

• hovoriť o samovražde nie je tabu, naopak môže liečiť;

• samovražda nie je osobným zlyhaním a ani jasným signálom duševného ochorenia.

 

Hranice duševného zdravia sú tenké

WHO definuje duševné zdravie ako stav duševnej pohody, keď človek dokáže využiť svoje schopnosti, zvláda normálny životný stres, je plodný a produktívny v práci a je prínosom pre svoju komunitu. Naopak duševná choroba je absenciou tohto stavu, hovoríme o nej vtedy, keď prejavy duševného ochorenia bránia človeku normálne fungovať. Samovražda sama o sebe nie je ochorením, výskumy ukazujú celkovú prevahu duševných porúch v prípadoch spáchaných samovrážd. Najčastejšími ochoreniami v týchto prípadoch sú depresívne poruchy, alkoholizmus, schizofrénia alebo niektoré poruchy osobnosti.

 

Depresívna porucha je štatisticky najčastejšou príčinou samovrážd spomedzi všetkých psychických ochorení. Ide o psychickú poruchu, ktorá je dobre liečiteľná, hoci sa môže opakovať. Mnoho pacientov sa však, žiaľ, nelieči či nevyhľadá lekára včas. Toto ochorenie môže postihnúť každého v každom veku a životnom období. Často vypukne bez zjavnej, náhlej príčiny a jeho pôvod sa mnohokrát nedá zistiť. V mnohých prípadoch je depresia maskovaná, pacient sa odvoláva len na fyzické ťažkosti. Medzi obvyklé symptómy depresie patrí depresívna nálada, smútok, únava a znížená aktivita, strata záujmov a radosti, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, bolesti alebo nepríjemné pocity v rozličných častiach tela.

 

Prekonajme predsudky

Ľudí, ktorí trpia duševnými poruchami a psychickými problémami je možno viac než sa nám môže zdať. Kvôli potláčaniu každodenného stresu čelia vnútornému napätiu, niekedy nie sú schopní pracovať a venovať sa bežným aktivitám, no i napriek tomu sa boja o svojich problémoch hovoriť, lebo si myslia, že ich čakajú len posmešky a odcudzovanie spoločnosti. Ľudia s duševnými ochoreniami sa obávajú, že budú označovaní ako blázni alebo budú musieť čelia ďalším pohŕdavým a ponižujúcim reakciám. A pritom ide o závažné duševné poruchy, ktoré znižujú kvalitu života ľudí, ktorí nimi trpia. Je zaujímavé, že nikoho by nenapadlo vysloviť znevažujúce slová, napríklad v súvislosti s rakovinou či inými život ohrozujúcimi ochoreniami.

 

Duševné ochorenia sú zľahčované, pritom duševné zdravie je rovnako dôležité ako telesné. Do balíka duševného zdravia sa zaraďuje emočná, psychická a spoločenská pohoda. Chrániť si duševné zdravie je však možné len vtedy, ak sa budeme oň starať, rovnako ako to robíme v prípade telesného zdravia a ak sa objavia ťažkosti, nebojme sa požiadať o pomoc, tak ako to robíme pri telesných ochoreniach. Je dôležité o svojich ťažkostiach hovoriť, zveriť sa s nimi sa do rúk odborníkov, neodkladať riešenie a uvedomiť si, že v ťažkých životných situáciách nikdy nie sme sami.

Nebuďme ľahostajní k ľuďom trpiacim duševnými poruchami, ktoré môžu viesť k samovražedným sklonom. Lekári dokážu účinne pomôcť mnohých psychickým ochoreniam a prostredníctvom terapií odvrátiť aj samovražedné myšlienky. Urobiť prvý krok môže byť ťažké, pacientom často chýba podpora okolia, ktoré by ich povzbudilo, aby vyhľadali pomoc a nebáli sa hovoriť o svojom stave. Pokiaľ človek ohrozený samovražednými myšlienkami nevládze alebo nie je schopný vyhľadať odbornú pomoc, na lekárov sa môže obrátiť aj rodinný príslušník. Nemusí to byť vždy len psychiater – môže to byť všeobecný lekár, ktorý pacientovi či rodine predostrie ďalšie možnosti riešenia problému.

Patrí do vydania: 
November 2019