Svedomité dodržiavanie liečby môže pacientom zachrániť život

Koľko beriete liekov? Dokážete ich vymenovať? Stalo sa vám, že ste neužívali lieky podľa odporúčania lekára? Ste ochotný prestať fajčiť, znížiť svoju hmotnosť a dostatočne sa hýbať, ak si to vyžaduje liečba vášho ochorenia? Adherencia - ochota liečiť sa a dodržiavať zásady zdravého životného štýlu a správneho užívania liekov je kľúčová pre úspešnú terapiu všetkých, nielen chronických ochorení. Počas Týždňa adherencie sa v spolupráci so spoločnosťou Teva všeobecní lekári zaoberali tým, prečo pacienti liečbu nedodržujú, prípadne čo im v terapii chýba, aby boli viac motivovaní k zodpovednejšiemu prístupu k liečbe.

Vplyv na liečbu

Adherencia k liečbe alebo inak povedané správne dodržiavanie liečby je veľkou témou, ktorá sa týka približne 50 až 60 percent chronicky chorých pacientov. Nízka adherencia prináša negatívne zdravotné dôsledky, ako je napríklad zlyhanie liečby, zvýšený počet hospitalizácií, čo celosvetovo predstavuje ročné výdavky viac než sto miliárd dolárov. Naopak, poctivý prístup k liečbe znižuje riziko úmrtí zo všetkých príčin o viac než 40 percent. „Adherencia je spôsob, akým sa hodnotí spolupráca pacienta s liečbou a je to aj jeden z dôležitých parametrov, ktorým sa vyhodnocuje úspešnosť liečby vysokého krvného tlaku. Na to, aby pacient dosiahol také hodnoty krvného tlaku, ktoré sú pre neho bezpečné, vplýva niekoľko faktorov - osobnosť pacienta a jeho ochota liečiť sa, kvalita liečby a samozrejme aj lekár, ktorý mu venuje dostatok času, aby mu vysvetlil charakter ochorenia, spôsob liečby aj v súvislosti s dlhodobým dodržiavaním liečby,“ vysvetľuje kardiologička a prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc.

 

Nesprávny prístup k liečbe

Nedôsledný prístup k liečbe a nedodržiavanie jej pravidiel potvrdil u pacientov aj prieskum Ipsos, ktorý iniciovala spoločnosť Teva. Do prieskumu bolo zapojených tisíc Slovákov a Čechov s diabetom II. typu, hypertenziou alebo obezitou. Až 53 % respondentov uviedlo, že niekedy svoje lieky neužívajú podľa odporúčaní lekára a štvrtina opýtaných Slovákov s hypertenziou uviedla, že si pravidelne nekontroluje ani hladinu krvného tlaku. Adherencia k liečbe sa pohybuje vo všeobecnosti okolo 50 % bez ohľadu na to, akými zdravotnými problémami pacienti trpia. Dôvody neužitia liekov podľa odporúčania lekára sú rôzne. Až 18 % pacientov s chronickými ochoreniami zabúda užiť svoje lieky na pravidelnej báze. Ďalšími dôvodmi je užívanie viacerých liekov naraz, pacientove presvedčenie, že lieky naňho nepôsobia dobre, ale aj pocit, že sa pacient cítil dobre, a teda nemal potrebu liek užiť. Napriek tomu, si je až 57 % pacientov s diabetom vedomých toho, že lieky im môžu pomôcť len vtedy, keď ich pravidelne užívajú.

 

„Všeobecní lekári majú časté skúsenosti s tým, že pacienti vynechávajú liečbu, ktorú im naordinoval lekár alebo si dávkovanie liekov sami upravujú,“ uviedla MUDr. Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska. „Jednou z príčin je nedomyslenie takéhoto konania zo strany pacienta, pretože má pocit, že liek nepotrebuje a neuvedomuje si, že nedodržiavaním liečebného režimu  môže ohroziť svoje zdravie a neraz aj život. Na správne užívanie liekov pacientom má však vplyv aj komfort pri jeho užívaní a samozrejme dostatok informácií, či už zo strany lekára/lekárnika/zdravotnej sestry alebo aj prostredníctvom edukačných materiálov.“

 

Základ – dobrá komunikácia lekára s pacientom

Zlepšenie adherencie je často náročnejšou úlohou než presadenie nových liečebných postupov či moderných liečebných odporučení. Základ zvyšovania adherencie je spolupráca a dobrá komunikácia lekára s pacientom. V prieskume Ipsos polovica slovenských pacientov uviedla, že rozumie všetkým informáciám o ochorení a liečbe. Takmer polovica, 47 % opýtaných svojmu lekárovi plne dôveruje a spoločne diskutujú o plánoch liečby.

 

Civilizačné ochorenia, ktoré súvisia s nesprávnym životným štýlom ako sú hypertenzia, zvýšená koncentrácia cholesterolu či diabetes sú veľmi zákerné, pretože spočiatku nemajú výrazné, obťažujúce príznaky. Sú príčinou dlhodobej práceneschopnosti, mnohých hospitalizácií, invalidizácie a  predčasných úmrtí. Liečba všetkých týchto ochorení si vyžaduje aj zmenu životného štýlu, správne stravovanie a  dostatok aktívneho pohybu. Farmakologická liečba je dlhodobá až celoživotná. Aj preto je udržanie adherencie pacientov k liečbe pri tomto „smrtiacom triu“ veľmi náročné a vyžaduje si pozornosť lekárov, podporu rodín pacientov a snahu samotných pacientov. „Problematika vysokého krvného tlaku a adherencie je najmä v tom, že vysoký krvný tlak nebolí, pacient ho nijako významne necíti, preto sa stáva, že pacienti svoju liečbu neužívajú, svojvoľne ju vysadzujú alebo ju nevedome zabudnú užiť, čo môže mať niekedy až fatálne následky,“ upozorňuje na nebezpečenstvo hypertenzie docentka Filipová.

 

Správna adherencia je nutná aj v prípade pacientov s vysokým cholesterolom. „Liečba dyslipidémií sa podieľa na znížení kardiovaskulárnej morbidity a mortality významným spôsobom, ktorý možno odhadnúť na 30 % zachránených pred ďalšími ochoreniami až smrťou,“ uvádza prof. MUDr. Daniel Pella, PhD.

 

Týždeň adherencie

V ambulanciách všeobecných lekárov sa na koncom mesiaca marca t. r. realizoval Týždeň adherencie s názvom Chcete sa liečiť účinne? Liečte sa správne, ktorého cieľom bolo práve upozorniť pacientov so spomínanými chronickými ochoreniami na dôležitosť zodpovedného prístupu k liečbe a aj možné následky v prípade opaku.

-KBI-

 

Fajčenie, príjem alkoholu či stres

Z hľadiska celkového životného štýlu, ktorý významne ovplyvňuje terapiu pacientov sa v prieskume vyskytli otázky týkajúce sa fajčenia, príjmu alkoholu, miery stresu, s ktorou sa respondenti v bežnom živote stretávajú, spánkového režimu a pohybových aktivít, ktoré sa významným spôsobom podieľajú na celkovej vitalite človeka. Pacienti odpovedali aj na čiastkové otázky v súvislosti s pitným režimom či príjmom zdravej stravy.

 

Aký je životný štýl Slovákov?

Približne tri štvrtiny pacientov, ktorí trpia diabetom, hypertenziou alebo obetiou v minulosti fajčili alebo fajčia stále. Viac ako polovica opýtaných bojuje so stresom, vo vyššej miere to pociťujú najmä slovenskí pacienti. Štvrtina respondentov nemá pravidelnú alebo žiadnu pohybovú aktivitu, ktorá by trvala aspoň pol hodinu. Na druhej strane, Slováci trpiaci hypertenziou si tlak pravidelne merajú aj doma, čo dokazuje 40 % opýtaných. Napriek nedostatočnej adherencii či chybám životného štýlu sa väčšina pokúša robiť kroky vedúce k celkovej vitalite – často sa jedná o pitný režim a opatrenia týkajúce sa fajčenia.

 

K príležitostnému alebo pravidelnému fajčeniu sa v rámci prieskumu priznalo 39 % opýtanej vzorky, pričom vo vyššej miere fajčia muži. Nikdy nefajčilo 40 % žien. Takmer všetci respondenti bez ohľadu na ochorenie pociťujú stres, pričom veľmi často, a teda niekoľkokrát týždenne s ním bojuje polovica respondentov z Bratislavského a Banskobystrického kraja. Slováci spia priemerne menej ako šesť hodín a zobúdzajú sa unavení, čo uviedla pätina respondentov. K dostatočnému spánkovému režimu, ktorý predstavuje sedem a viac hodín odpočinku sa hlási len 24 % opýtaných. V súvislosti s pohybovými aktivitami je zaujímavý fakt, že 27 % pacientov nemá žiadny alebo pravidelný pohyb, pričom rovnaké percento športuje raz alebo dvakrát do týždňa.

 

V rámci zlepšenia celkového životného štýlu sa ľudia s ochoreniami ako diabetes, hypertenzia či obezita snažia dodržiavať predovšetkým pitný režim, čo uviedlo až 63 % opýtaných. Je to však stále o osem percent menej ako v Českej republike. Obmedziť fajčenie a neprijímať alkohol sa snaží viac než polovica respondentov. Pravidelnú stravu si dopraje 49 % ľudí a na dostatočný odpočinok a relax dbá 36 % opýtaných. Štyri percentá opýtaných uviedli, že sa nesnažia robiť nič, čo by malo prispieť k zlepšeniu ich životného štýlu.

Patrí do vydania: 
Apríl 2019