Deti, dospelí, tehotné ženy, cestovatelia, ľudia, ktorí majú zvýšené riziko nákazy, i profesionáli, ktorí sa pri výkone zamestnania stretávajú s infekčnými ochoreniami, všetci potrebujú na ochranu svojho zdravia a života očkovanie. Ak ochrana populácie očkovaním zlyhá, prichádzajú epidémie – ako bola nedávna epidémia osýpok na východnom Slovensku v máji 2018. Je to dôkaz, že poklesom zaočkovanosti by došlo k vážnemu a neuváženému ohrozeniu zdravia verejnosti, k zbytočným ochoreniam a úmrtiam.
Vakcíny nás sprevádzajú celý život, každých päť minút zachránia jeden ľudský život
Na sklonku 20. storočia boli najväčšími zdravotnými hrozbami infekčné a parazitické ochorenia, ktoré si najčastejšie vyžiadali životy dojčiat a detí. Od zavedenia očkovania sa očakávaná dĺžka života zvýšila o 15 až 25 rokov. Očakáva sa ďalšie predĺženie života a dôkazy naznačujú, že k tomu výrazne prispelo zvládnutie ochorení vďaka očkovaniu. Očkovanie dnes dokáže zabrániť viacerým infekčným ochoreniam a na obzore sú nové vakcíny s potenciálom zamedziť ďalším infekčným ochoreniam. Programy hromadného očkovania sa preukázali ako úspešné pri kontrole alebo dokonca eliminovaní ochorení. História ukazuje, že zníženie očkovacieho pokrytia pripravuje pôdu na opätovný výskyt ochorenia u populácie, ktorá už bola chránená. Pri stabilnom a vysokom očkovacom pokrytí ochorenie ustupuje a pri niektorých môže úplne zaniknúť. Napriek nespornému úspechu úsilia o očkovanie zomiera každoročne 1,5 milióna ľudí na ochorenia, ktorým sa očkovaním dá predísť. Podľa WHO budú vakcíny najdôležitejším nástrojom na zníženie vysokej morbidity a mortality trvale spojenej s pandémiami chrípky. Každý rok sa približne 3,5 milióna ľudí nakazí chrípkou, čo vedie až k 650 000 úmrtiam. V roku 1990 tvorili prenosné choroby 33 % všetkých úmrtí, v roku 2010 to bolo len 25 %.
„Kolektívna ochrana“
Okrem toho, že vakcíny dokážu zabrániť smrti a utrpeniu, sú aj jednou z najúspornejších zdravotných investícií, aká je dostupná. Očkovanie výrazne znížilo ekonomické zaťaženie spoločnosti infekčnými ochoreniami. Okrem ochrany života a znižovania invalidity očkovanie rovnako dokáže zmierniť tlak na zdravotné systémy vďaka menej častým návštevám lekárov a hospitalizáciám a takisto znižovať čas práceneschopnosti a náklady na stratu produktivity spôsobenú rôznymi ochoreniami. Očkovanie môže pomôcť vyhnúť sa prenosným infekčným ochoreniam. Zabraňuje, aby sa preniesli medzi ľuďmi a rozšírili sa v populácii. Niektorí ľudia nemôžu byť chránení očkovaním. Môžu to byť napríklad deti, ktoré sú príliš malé na to, aby boli očkované, osoby s oslabeným imunitným systémom, ktorý nie je kompatibilný so všetkými stavmi po prijatí vakcíny, a osoby, ktoré sú príliš choré na to, aby vakcínu dostali (napríklad pacienti s rakovinou). Očkovanie dokáže zabezpečiť „kolektívnu ochranu“ aj pre tých, ktorí nemohli byť očkovaní. Hlavnou súčasťou očkovacích látok sú antigény, aktívna zložka vakcín. Dráždia/stimulujú imunitný systém k vytvoreniu imunity. Podobnú funkciu majú aj adjuvantné látky. Podporujú stimuláciu imunitného systému. Spolu tvoria aktívnu zložku vakcíny. Súčasťou vakcín môžu byť vo veľmi malých množstvách aj ďalšie látky, ktoré nestimulujú imunitný systém, a teda sú neaktívne. Majú pomocný význam a patria tam predovšetkým: antibiotiká, konzervanciá a stabilizátory. Antigén je do organizmu podaný v očkovacej látke (vakcíne) v rôznych formách, ako napríklad živé oslabené vírusové častice, usmrtené vírusové častice alebo len časti vírusov, povrchové bakteriálne antigény či antigény nachádzajúce sa vnútri baktérií.
Na Slovensku je dostupné povinné a nepovinné očkovanie. Povinne sa očkuje proti desiatim chorobám, nepovinne proti ďalším trinástim ochoreniam, z toho 4 sú cestovateľské vakcíny. Očkovanie detí proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám je povinné v rámci pravidelného povinného očkovania, rovnako ako očkovanie proti osýpkam, mumpsu a ružienke. V rámci pravidelného povinného očkovania je povinné aj preočkovanie dospelých proti záškrtu a tetanu.
Národný imunizačný program
Očkovací kalendár vytvárajú odborníci na základe odborných poznatkov, dlhoročných skúseností, situácie vo výskyte chorôb v SR a okolitých štátoch, odporúčaní ECDC – Európskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb a WHO – Svetovej zdravotníckej organizácie. Najúspešnejším preventívnym program na Slovensku je Národný imunizačný program. Jeho cieľom je chrániť zdravie verejnosti znížením chorobnosti, elimináciou až eradikáciou prenosných chorôb a zabezpečovaním účinnej a bezpečnej imunizácie detí a dospelých.
Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany, čo predstavuje zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Neplatí, že proti chorobám, ktoré sa nevyskytujú, netreba očkovať! Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v EÚ a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov. Zaočkovanosť detí proti osýpkam na Slovensku klesla pod 95 % v štyroch krajoch: v bratislavskom, trenčianskom, banskobystrickom a košickom. Jedným z nepríjemných následkov bola tohtoročná epidémia osýpok na východnom Slovensku, keď ochorelo 428 ľudí!
Povinné očkovanie
Ak rodičia bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadov odmietnu povinné očkovanie dieťaťa, hrozí im pokuta v súhrnnej výške 331 eur. Cieľom povinného očkovania však nie je vyberanie pokút za jeho odmietnutie, ale prevencia prenosných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním. Povinné očkovanie je dostupné pre všetky deti na Slovensku a je hradené z verejného zdravotného poistenia. Vďaka dôslednému dodržiavaniu povinnosti očkovania sa na Slovensku doteraz dosahovala vysoká zaočkovanosť, a tým aj ochrana obyvateľstva pred chorobami zaradenými medzi povinné očkovania.
Dôležitým obdobím, keď je vakcinácia potrebná, je aj tehotenstvo. Imunita ženy aj fungovanie jej tela prechádza počas tehotenstva niekoľkými zmenami, ktoré uľahčujú vznik infekčných ochorení. Pred tehotenstvom by mala mať žena absolvované všetky povinné očkovania, ktoré pomôžu ochrániť ju i jej dieťa. Živé vakcíny by mali byť podané najneskôr mesiac pred plánovaným otehotnením. Najväčší význam má očkovanie proti ovčím kiahňam, ak ich žena neprekonala. Neživé vakcíny môžu byť podané aj tesne pred otehotnením a v prípade potreby aj počas tehotenstva. Každá tehotná žena by mala absolvovať očkovanie proti chrípke každoročne od októbra do decembra a očkovanie proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (dTap) v 28. – 37. týždni tehotenstva. V tehotenstve môže chrípka zapríčiniť závažné komplikácie pre matku a plod vrátane úmrtia. V roku 2009 zomrelo na pandemickú chrípku SARI na Slovensku 6 tehotných žien, čo bolo až 46,15 % prípadov! Priamy prenos chrípky z matky na plod počas tehotenstva je zriedkavý, ale je príčinou zamĺknutého potratu v prvom trimestri. Vírus chrípky spôsobuje rázštepy neurálnej trubice. Materská chrípka je spájaná so štyrikrát vyšším výskytom fetálnych neoplázií – nádorov plodu, keď ich absolútny počet je nízky. Deti matiek s prekonanou chrípkou zaostávajú v raste počas vnútromaternicového života. Očkovanie po pôrode má tiež význam pre matku i dieťa. Zaočkovaná matka znižuje riziko, že nakazí svoje dieťa. Absolvovať očkovanie hneď po pôrode je pre matku bezpečné aj v prípade, že dojčí. Žena, ktorá nebola očkovaná proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu počas tehotenstva, by mala byť zaočkovaná ihneď po pôrode, ak nebola očkovaná posledných päť rokov.
Skupiny ľudí, ktorí sú alebo boli vystavení zvýšenému riziku nákazy, sú na Slovensku povinne očkovaní vo vybraných prípadoch podľa Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 585 z 10. 12. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Sú to napríklad ľudia, ktorí prišli do kontaktu s chorým na tuberkulózu, meningitídu či vírusovú hepatitídu A. Povinne očkovaní sú tiež ľudia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s človekom chorým na hepatitídu B, a proti besnote povinne očkujú ľudí, ktorí prišli do kontaktu s besným zvieraťom. Proti pneumokokovým infekciám sa povinne očkujú ľudia umiestnení v domoch sociálnych služieb.
MUDr. Miroslav Kotek, gynekológ pôrodník, MUDr. Marta Špániková, všeobecná lekárka pre deti a dorast, prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcínologickej spoločnosti
Existujú aj profesie, pri ktorých vykonávaní sú niektoré očkovania povinné. Očkovaní proti tuberkulóze sú napríklad niektorí lekári, laboratórni pracovníci či pracovníci azylových zariadení. Epidemiológovia, vojaci, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, hasiči a ďalší sú očkovaní proti hepatitíde A. Proti hepatitíde B očkujú učiteľov na zdravotníckych školách, zamestnancov zariadení sociálnych služieb, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, obcí, zariadení sociálno-právnej ochrany detí a tiež zamestnancov sociálnej kurately. Očkovanie proti besnote je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty, zamestnancov asanačných podnikov, ktorí sú v priamom riziku nákazy, a šarhov. Očkovanie proti kliešťovému zápalu mozgu je povinné pre zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťového zápalu mozgu. Ďalším skupinám ľudí a profesionálov sa rôzne očkovania odporúčajú.
Slovensko sa prihlásilo k záväzkom Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), ktorým je rozvoj imunizačného programu a jeho finančnej udržateľnosti. Očkovanie je súčasťou európskeho programu boja proti antibiotickej rezistencii. Štát má zodpovednosť za občanov, najmä za zdravie detí, starých ľudí aj marginalizované skupiny.
Kód materiálu: SACS.SA.18.10.0822
Vydané: 8. 11. 2018
sanofi-aventis Pharma Slovakia, s. r. o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, www.sanofi.sk