O škodlivosti a dôsledkoch vysokého krvného tlaku už počul vari každý. Naozaj však platí, že čím nižší tlak, tým lepšie? Odpoveď približuje štúdia SPRINT, ktorej výsledky rozprúdili diskusie medzi odborníkmi a sú natoľko presvedčivé a jednoznačné, že môžu zmeniť celkový pohľad na liečbu hypertenzie.
Vysoký krvný tlak, odborne hypertenzia, postihuje celosvetovo viac ako miliardu dospelých. Odborníci tvrdia, že sa rozvinie prakticky u každého človeka, ktorý žije dostatočne dlho. Je najsilnejším rizikovým faktorom pre rozvoj srdcovocievnych chorôb. Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie. Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký krvný tlak najmä srdce, mozog, cievy, ako aj obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú tiež 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
Už v minulosti prebiehali štúdie, ktoré potvrdzovali zníženie zdravotného rizika, keď sa liečbou krvný tlak znížil. Zároveň sa však objavovali obavy, že benefity znižovania krvného tlaku majú svoju hranicu, pod ktorou je už riziko nežiaducich účinkov a poškodenia väčšie než možný prínos. Preto odborníci viedli diskusie, či je intenzívne znižovanie tlaku lepšie ako menej intenzívna terapia a k akým cieľovým hodnotám vlastne krvný tlak znižovať. V súčasnosti sa za dobre zvládnuté ochorenie považuje systolický („horný“) tlak nižší ako 140 mmHg. Nedávno publikovaná štúdia SPRINT však dokázala, že hypertenziu treba liečiť intenzívnejšie a dosiahnuť cieľové hodnoty tlaku okolo 120 – 140 mmHg.
Na štúdii SPRINT sa zúčastnilo 9 361 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín – intenzívne liečená skupina s cieľovou hodnotou systolického tlaku menej ako 120 mmHg a štandardne liečená skupina s cieľovým tlakom nižším ako 140 mmHg. Štúdia však bola predčasne ukončená už po 3,3 roku, keďže už za tento čas sa podarilo jednoznačne preukázať prínos intenzívnej liečby, ktorá viedla k poklesu rizika infarktu, mozgovej mŕtvice, akútneho koronárneho syndrómu a srdcového zlyhania až o 25 %! Relatívne riziko srdcového zlyhávania sa podarilo znížiť o 38 %, riziko kardiovaskulárneho úmrtia o 43 % a celková mortalita bola v intenzívne liečenej skupine znížená o 27 % v porovnaní s bežnou terapiou. Tieto výsledky sa podarilo dosiahnuť aj u pacientov starších ako 50 rokov.
Intenzívna liečba síce bola spojená s vyšším rizikom nežiaducich účinkov, ako je hypotenzia, abnormality elektrolytov, synkopa (náhle krátke bezvedomie) či zlyhávanie obličiek, no ich výskyt neprevýšil benefity terapie.
Podľa výsledkov štúdie SPRINT aj predchádzajúcich metaanalýz je možné pre väčšinu pacientov s hypertenziou odporučiť cieľový systolický tlak 130 mmHg, časť pacientov môže profitovať aj z nižšieho tlaku, no na ich presné určenie budú potrebné ďalšie štúdie.
Podľa odborníkov sú však v súčasnosti problémom aj cieľové hodnoty tlaku pod 140 mmHg, ktoré sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť u tretiny až polovice pacientov. Častým dôvodom nedostatočnej kontroly tlaku je tzv. terapeutická inercia – necitlivosť pacienta na liečbu, ktorá sa objavuje až u tretiny pacientov s vysokým tlakom. Dôvodom je aj príliš neskoré začatie liečby antihypertenzívami a v neposlednom rade zlá spolupráca pacienta s lekárom, nízka adherencia pacientov k liečbe, nepravidelné užívanie liekov alebo ich neužívanie.
Štúdia SPRINT dokázala, že u väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív, čo prirodzene znižuje ochotu pacienta dodržiavať liečbu (adherenciu). Do popredia sa tak dostáva dôležitosť vzťahu medzi pacientom a lekárom.
Partnerská komunikácia, spoločné rozhodovanie o užívaných liekoch a porozumenie na oboch stranách je dôležitou súčasťou liečby, najmä pri chronickom ochorení, ako je hypertenzia, ktoré si vyžaduje dlhodobú, celoživotnú liečbu. Keď pacient lekárovi dôveruje a rozumie svojmu ochoreniu, vie lepšie zhodnotiť prínos a zmysel liečby, a preto je preňho jednoduchšie ju dodržiavať. Otvorená komunikácia mu dáva istotu, že lekár výber liekov zhodnotí individuálne tak, aby mali pre konkrétneho pacienta čo najväčší prínos. Naopak, človek, ktorý lekárovi nedôveruje, bude o liečbe vždy pochybovať a pravdepodobne ju ani nebude dodržiavať. Preto je vzťah pacienta s lekárom založený na dôvere, rešpekte, zodpovednosti a vzájomnom porozumení rovnako dôležitou súčasťou liečby ako výber správneho lieku.
Chránime vaše srdcia – tour vo vybraných mestách v rámci Slovenska
Tento rok spúšťa občianske združenie Únia pre zdravšie srdce pilotný edukačno-preventívny projekt s názvom Chránime vaše srdcia. Tour po vybraných okresných mestách Slovenska odštartovala prvou zastávkou už 22. mája 2017. Mobilná ambulancia mala spolu 12 zastávok. Návštevníci mali možnosť v priestoroch mobilnej ambulancie od 12.00 – do maximálne 20.00 hod. absolvovať bezplatné meranie krvného tlaku, fibrilácie predsiení, tuku v tele, cukru alebo cholesterolu a tak mohli preventívne „chrániť svoje srdce“ pred vážnejšími ochoreniami. Takisto mali možnosť zaregistrovať sa do OZ Únia pre zdravšie srdce a získavať celoročne jedinečné benefity, ktoré občianske združenie ponúka len svojim registrovaným členom. Bezplatne boli pre návštevníkov k dispozícii aj užitočné materiály – brožúrky o rôznych druhoch kardiovaskulárnych ochorení.
Pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o srdcovocievne ochorenia, pre širokú verejnosť, pacientov, aj ich blízkych, je k dispozícii webová stránka www.presrdce.eu, na ktorej sú dostupné komplexné informácie o všetkých rozšírených kardiovaskulárnych ochoreniach, ich príznakoch a príčinách vzniku, o prevencii, diagnostike, liečbe, ale tiež praktické rady pre pacientov a ich blízkych, ktoré im pomôžu zvládať ochorenie a jeho liečbu. -JD-
Zaujímavosti a fakty
• Celosvetovo trpí vysokým krvným tlakom 20 – 50 % dospelej populácie, čo je najmenej miliarda dospelých ľudí.
• Systolický krvný tlak („horný“) sa považuje za dôležitejší ako diastolický, keďže je nezávislým rizikovým faktorom cievnych mozgových príhod, srdcového i obličkového zlyhávania.
• Podľa najnovších výsledkov Framinghamskej štúdie sa hypertenzia rozvinie takmer u všetkých ľudí, ktorí žijú dostatočne dlho. Zároveň však v primitívnych kultúrach tlak vekom nestúpa, čo potvrdzuje významný vplyv moderného životného štýlu.
• Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie.
• Ľudia s hypertenziou majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.
• Z dlhodobých výskumov vyplýva, že zníženie systolického tlaku o 10 mmHg a diastolického o 5 mmHg znižuje riziko mozgovej mŕtvice o 36 %, riziko srdcového zlyhania o 38 %, úmrtnosti na kardiovaskulárne príčiny o 16 % a riziko celkovej úmrtnosti o 10 %.
• Vysoký krvný tlak nebolí ani ho nijak necítiť, preto by si mal každý dospelý kontrolovať tlak aspoň raz ročne.
• U tretiny až polovice pacientov s vysokým tlakom sa napriek liečbe nedarí dosiahnuť hodnoty tlaku nižšie ako 140/90 mmHg.
• U väčšiny pacientov s hypertenziou nestačí na dostatočnú kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív.