Keď nám robí problémy bakteriálna infekcia, vieme, že musíme ísť k lekárovi po antibiotiká. Sú nenahraditeľným liekom. Keď si však svet voči nim vybuduje odolnosť, nebudú účinkovať. Ako prvé je dôležité pripomenúť si, čo sú antibiotiká a kedy sú užitočné. Sú to organické látky, ktoré buď hubia bunky baktérií, alebo zastavujú ich rast a rozmnožovanie. Účinkujú však len na baktérie. Na vírusy účinok nemajú.
Dnes sú antibiotiká bežnou záležitosťou. Až natoľko, že mnohí pacienti prídu k lekárom so žiadosťou o predpísanie antibiotickej liečby a lekári im bez problémov vyhovejú. A to je kameň úrazu. Zbytočné užívanie antibiotík vedie k vzniku mimoriadne nebezpečných rezistentných baktérii. Rezistentné baktérie sú problémom pre všetkých. A aj človek, ktorý antibiotiká do toho momentu neužíval, sa môže rezistentnou baktériou nakaziť. Pri ďalšej antibiotickej liečbe spôsobenej rezistentnou baktériou už bude predchádzajúce antibiotikum na rezistentné baktérie neúčinné. To znamená, že liečba nezaberie a pacient bude potrebovať nové, silnejšie, antibiotikum. Takáto reakcia sa navyše prejaví aj u ľudí z jeho okolia, na ktorých pacient prežívajúce rezistentné baktérie preniesol. Takéto rezistentné baktérie okrem vysokého zdravotného rizika spôsobujú aj finančnú záťaž – nielen na novú silnejšiu liečbu, ale aj na vývoj nových liekov.
Najčastejším problémom, s ktorým sa v ambulanciách stretávajú praktickí lekári, sú infekcie dýchacích ciest. Priemerného dospelého Slováka chytí prechladnutie alebo chrípka dva- až štyrikrát ročne. Zápal a bolesť hrdla je ochorenie, ktoré je ideálne na neantibiotickú liečbu. Až 85 – 95 % bolestí hrdla u dospelých je vírusového pôvodu, teda naň antibiotiká neúčinkujú, a len v prípade 10 % ide o bakteriálne, najčastejšie streptokokové, infekcie. Príznaky zvyčajne ustúpia aj bez liečby: 40 % pacientov sa bolesti hrdla zbaví do 3 dní a 82 % do týždňa. Napriek tomu pacienti radi liečbu zápalu a bolesti hrdla konzultujú s lekármi. To môže zdravotníkov viesť k presvedčeniu, že pacient očakáva antibiotickú liečbu, a práve to hrá pri predpisovaní antibiotík významnú rolu.
Pri predpisovaní antibiotík hrozí aj ďalšie riziko. Užívanie antibiotík na vírusové infekcie je tak nielen nadbytočné, ale aj nebezpečné. Už dnes sa počet úmrtí na rezistentné infekcie každý rok v Európe počíta na desiatky tisíc. Scenár do budúcnosti je ešte hrozivejší. Hrozí, že rezistentné baktérie spôsobia návrat do obdobia pred objavom antibiotík, bežné infekcie nebude možné liečiť a celý medicínsky pokrok za posledných sto rokov sa vráti naspäť. Celosvetovú kampaň na zníženie hrozby antibiotickej rezistencie začala aj Svetová zdravotnícka organizácia. Odborníci tvrdia, že je potrebné zapojiť celý svet a len spoločným globálnym úsilím bude možné zmenu dosiahnuť.
Historické okienko
Objav antibiotík prišiel v roku 1928 úplnou náhodou. Práve vtedy lekár Sir Alexander Fleming objavil penicilín, prvé antibiotikum. Všimol si totiž na neumytých Petriho miskách, že v okolí plesní, ktoré sa na nich vytvorili, sa nenachádzajú baktérie. Antibiotiká vo veľkom sa začali využívať za druhej svetovej vojny. Ich vývoj išiel výrazne vpred, objavovali sa nové molekuly a skupiny, začali sa kombinovať a vyvíjali sa látky s cieleným účinkom na niektoré baktérie alebo antibiotiká účinné na viac typov baktérií. Dnes sú bežnou súčasťou liečby.
Užívanie antibiotík
• 80 – 90 % antibiotík sa predpisuje v ambulanciách prvého kontaktu, najmä pri respiračných infekciách
• približne 90 % prípadov bolestí hrdla u dospelých spôsobujú vírusy
• antibiotiká na vírusy nezaberajú
• približne 25 000 úmrtí v Európe má každoročne na svedomí rezistentná infekcia
• napriek nárastu rezistencie sa vývoj antibiotík v posledných 25 rokoch spomalil
Radí všeobecný lekár MUDr. Jiří Slíva, PhD.
* Užívanie antibiotík pri prechladnutí je nielen zbytočné, ale aj jednoznačne nebezpečné.
* Bolesť hrdla sprevádzajúca bežnú chrípku si vyžaduje použitie pastilky alebo spreja proti bolesti hrdla s protizápalovým účinkom prípadne lieku s antiseptickým a/alebo anestetickým účinkom.
* Antibiotiká sú lieky a keďže medicína nepozná žiaden liek, ktorý by mal nulové vedľajšie účinky, toto riziko je potrebné zvážiť aj v prípade predpisovania antibiotík na vírusové infekcie.