Opäť je tu jeseň a vredári, ako sa zvyčajne vravieva pacientom s vredovým ochorením zažívacieho ústrojenstva, toto ročné obdobie spolu s jarou poznajú ani nie tak podľa vonkajšej teploty a charakteristického počasia ako podľa signálov svojho tela. Ozývajú sa u nich vredy, ktoré majú svoje neraz veľmi nepríjemné príznaky. Tie však nie sú rovnaké, líšia sa podľa napadnutého orgánu. Iné sú pri vredoch žalúdka, iné pri dvanástniku či pri zriedkavejších vredoch pažeráka a v okolí Meckelovho divertikulu.
Vredovou chorobou alebo peptickým vredom teda nazývame vred niektorej časti tráviacej trubice, kde je zvyčajne kyslé prostredie. Ide o civilizačné ochorenie, čo znamená, že postihuje viac ľudí v rozvinutých štátoch ako v krajinách tretieho sveta. Vredová choroba žalúdka a dvanástnika je aj u nás častým ochorením, trpí ním asi 5 percent obyvateľstva, hlavne ľudí v najproduktívnejšom veku.
Zákerný Helicobacter
Príčinou väčšiny zápalových ochorení sliznice žalúdka a dvanástnika a následne vredových ochorení žalúdka a dvanástnika je predovšetkým baktéria Helicobacter pylori. Jej prítomnosť sa dokázala asi pri 80 percentách žalúdkových a asi pri 95 percentách dvanástnikových vredov. Jej prítomnosť v sliznici žalúdka alebo dvanástnika vyvoláva tzv. chronický aktívny zápal (gastritídu), ktorá môže viesť neskôr k rakovine žalúdka. Doteraz nie je celkom jasný spôsob nákazy Helicobacterom pylori. Predpokladá sa, že je to prostredníctvom jedla a vody, ale možný je aj jej prenos od osôb chorých na gastroenteritídu, teda na akútne hnačky a vracanie. Výskumníci našli baktériu aj v slinách infikovaných ľudí, čo znamená, že sa môže prenášať aj medziľudským kontaktom, napríklad pri bozkávaní. Infekcia Helicobacterom pylori patrí celosvetovo medzi najčastejšie sa vyskytujúce infekcie vôbec. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny ho v roku 1994 vyhlásila za kancerogén 1. triedy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ním trpí asi polovica svetovej populácie. Ak sa zistí prítomnosť baktérie v začiatočnom štádiu niektorých mikroskopických zmien v žalúdkovej sliznici a následne sa riadne prelieči, môže dôjsť ku kompletnému vymiznutiu týchto chorobných zmien. Adenokarcinóm žalúdka je druhou najčastejšou príčinou úmrtí v dôsledku rakoviny na svete a je zodpovedný za približne 750-tisíc úmrtí ročne. Helicobacter pylori sa v organizme človeka zisťuje už aj dychovým testom, teda nie je nevyhnutné gastroskopické vyšetrenie. Pri skorej liečbe sa zabráni vývinu rakoviny. Ak je liečba Helicobactera úspešná, opätovná infekcia je len málo pravdepodobná. Zákernosť tejto infekcie, ktorá spôsobuje rakovinu žalúdka, spočíva v tom, že v čase skoro 100-percentnej možnosti vyliečenia väčšinou pacient nepociťuje žiadne ťažkosti.
Iné príčiny
Helicobacter pylori je len nedávno potvrdenou príčinou 60 percent žalúdočných a až 90 percent dvanástnikových vredov. Až do neskorého dvadsiateho storočia sa za príčiny vredov zažívacieho traktu pokladalo fajčenie, krvná skupina, korenenie jedál a iné. Ďalšou významnou príčinou je užívanie nesteroidných antireumatík, acylpirínu a salicylových preparátov a kortikoidov. Pri vzniku vredu sa môžu uplatniť aj hormonálne vplyvy, napr. nadmerné vylučovanie látky podobnej hormónu gastrínu, ktorá vyvoláva mohutnú sekréciu kyseliny soľnej v žalúdku. Vznik žalúdkového či dvanástnikového vredu je vyvolaný narušením rovnováhy medzi ochrannými a „útočnými“ činiteľmi v tráviacom trakte – poruchou ochranných mechanizmov sliznice tráviaceho traktu a agresívneho pôsobenia žalúdočných štiav. Žalúdkové a dvanástnikové vredy však nie sú dedičné a vek si nevšímajú, ale uprednostňujú mužov a krvnú skupinu nula. No pri ich vzniku významnú rolu zohráva aj stres, neusporiadané rodinné a pracovné podmienky, rôzne stresové situácie a najmä niektoré stresové povolania. Ďalej sú to chyby v životospráve – nepravidelnosť vo výžive, príjem príliš horúcich alebo studených pokrmov. Teda aj pri vredoch zažívacieho traktu je dôležitý zdravý spôsob života, ktorý je základom prevencie početných iných chorôb.
Rozdielne príznaky
Vredová choroba žalúdka alebo dvanástnika patrí medzi veľmi časté civilizačné ochorenia, ktoré sa môže prejaviť buď v akútnej, alebo chronickej forme. Na druhej strane mnohí postihnutí o svojej chorobe nemajú potuchy, prípadné príznaky podceňujú a zaháňajú ich užitím Samarínu, Bystrinky či obyčajnej jedlej sódy. Vredy sa v horších prípadoch prejavujú krvácaním, prípadne prasknutím, a to je už situácia, v ktorej ide pacientovi o život. Preto je veľmi dôležitá včasná diagnostika. Neliečená choroba môže viesť k vzniku chronického vredu alebo k rakovine. Prejavmi týchto ochorení môže byť nechutenstvo, pálenie záhy, bolesti žalúdka na lačno alebo v súvis losti s jedlom. Postihnutí žalúdkovým vredom majú celkom iné príznaky ochorenia ako tí, ktorí trpia na dvanástnikový vred. Pri žalúdkovom vrede je charakteristická tupá alebo pálivá bolesť v nadbruší a pod hrudnou kosťou, ktorá vzniká hneď alebo do niekoľkých hodín po jedle. Sprevádza ju pálenie záhy, nevoľnosť a vracanie. Chorí s dvanástnikovým vredom pociťujú bolesti nalačno, ktoré po najedení ustúpia. Časté sú aj nočné bolesti, ktoré ich budia. Dôležité je tiež poznamenať, že dvanástnikové vredy sa nezvyknú zvrhnúť na rakovinové ochorenie, ale u nás postihujú oveľa viac ľudí ako žalúdkové vredy. Pri dlhotrvajúcom chronickom vrede sa začínajú prejavovať ťažkosti – nechutenstvo alebo potreba nadmerného jedenia. Chronický vred spôsobí deformáciu dvanástnika, ktorá môže vyústiť do úplného zastavenia pasáže, čo sa prejaví neprijímaním stravy, neskôr vracaním tuhej, kašovitej a nakoniec aj tekutej potravy. Chronický vred si vyžaduje operatívnu liečbu. Vredové ochorenie sa často skomplikuje náhlym krvácaním s rizikom vykrvácania. Pacient vracia čerstvú krv alebo natrávenú krv. Príznakom krvácania je aj čierna až čiernokrvavá stolica, ale na začiatku to často býva i hnačka. Pacient je slabý, spotený, bledý a má zrýchlený tep. Je potrebný okamžitý zákrok lekára. Ďalšou závažnou komplikáciou je jeho možné prasknutie do brušnej dutiny. Je sprevádzané ostrou bolesťou, prítomné je aj stvrdnutie brucha.