Aby nás netrápili zápaly dutín – MUDr. Branislav Zdražil

Medzi veľmi časté ochorenia, s ktorými sa počas svojho života stretne prakticky každý človek, patria zápalové ochorenia horných dýchacích orgánov. Infekcie dýchacích orgánov sú typické pre detský vek, choroba však neobchádza ani dospelých. Najviac nás zápaly dýchacích orgánov trápia na jeseň a v zime.

AKÚTNA NÁDCHA

Medzi najčastejšie zápalové ochorenie vôbec patrí akútna nádcha. Akútnu nádchu vo väčšine prípadov vyvoláva vírusová infekcia. Z človeka na človeka sa prenáša kvapôčkovou nákazou pri blízkom kontakte, pri kašľaní, kýchaní. Vírus sa takto dostane na sliznicu horných dýchacích orgánov a spôsobí na nej charakteristické zmeny, ktoré podmieňujú príznaky ochorenia. Maximum príznakov je počas 4. až 5. dňa od vzniku infekcie. Neskôr sa príznaky v priebehu 1 – 2 týždňov zmierňujú až postupne vymiznú. Medzi charakteristické príznaky akútnej nádchy patrí sťažené dýchanie cez nos, výtok z nosa, pocit plného nosa, bolesti hlavy, strata čuchu a chuti. Deti môžu mať horúčku, môžu byť malátne, spavé, odmietajú potravu. Ak sa príznaky ochorenia zhoršia po piatom dni trvania choroby alebo ak pretrvávajú aj po desiatom dni choroby, ide pravdepodobne o bakteriálnu superinfekciu, ktorá komplikuje pôvodnú vírusovú infekciu. Vtedy je namieste podávanie antibiotík. Ak však ide o jednoduchú, nekomplikovanú nádchu, podávanie antibiotík je zbytočné a liečba je zameraná len na zmiernenie príznakov ochorenia. Odporúča sa oddych na lôžku, príjem dostatku tekutín. Podávame lieky na zníženie teploty, sťažené dýchanie cez nos uvoľňujeme nosovými kvapkami.

ZÁPAL PRÍNOSOVÝCH DUTÍN

Každé infekčné postihnutie sliznice nosovej dutiny sprevádza zápal aj v prínosových dutinách. Niekedy sa môže stať, že zápalové zmeny sú viac vyjadrené v prínosových dutinách a vtedy ide o tzv. zápal prínosových dutín. Príznaky, ktoré sprevádzajú jednoduchú nádchu, sú výraznejšie a pridáva sa bolesť a tlak nad postihnutou dutinou, t. j. nad tvárou alebo v oblasti čela. Na tvári sa môže objaviť opuch, koža tváre môže byť červená a na pohmat teplá. Veľmi často je toto ochorenie sprevádzané horúčkou, zimnicou, triaškou. Celkovo sa človek cíti horšie, je slabý. Stav je závažnejší ako pri jednoduchej nádche a vyžaduje návštevu lekára. Liečba pozostáva z podávania antibiotík. Obávané „prepichovanie dutín“ sa postupne nahrádza intenzívnou liečbou pomocou medikamentov. Ak je akútny zápal prínosových dutín nedostatočne liečený, opakovaný alebo sú prítomné zmeny, ktoré bránia prirodzenej obnove funkcie prínosových dutín, ako napr. deformity nosovej priehradky, alergia, zmnoženie sliznice nosovej dutiny a pod, dochádza k prechodu zápalu do chronicity. Funkcia nosa a prínosových dutín je dlhodobo poškodená. Zmeny na sliznici vedú k zhoršenej priechodnosti nosovej dutiny, výtoku z nosa, zatekaniu hlienov z nosohltana, strate čuchu. Nedostatočná ventilácia prínosových dutín vedie k bolestiam hlavy, tlaku v oblasti tváre. Dlhodobý zápal vedie k nezvratným zmenám na sliznici, tvoria sa nosové polypy.

AKÚTNY ZÁPAL NOSOHLTANA

Pre detský vek je charakteristické zápalové postihnutie nosohltana. Pôvodca a prenos ochorenia je rovnaký ako pri jednoduchej nádche. Zmeny sú vyjadrené hlavne v oblasti nosohltana, kde sa zdurí hltanová mandľa, medzi laikmi skôr známa ako „nosná mandľa“. Celkovo je dieťa rozpálené, spavé, odmieta potravu. Menšie deti mávajú horúčku. Dieťa nemôže dýchať cez nos, je zahlienené, pokašliava. Liečba je obdobná ako pri jednoduchej nádche, zameriava sa na odstránenie ťažkostí. Pri podozrení na bakteriálnu superinfekciu sa podávajú antibiotiká.

ADENOIDNÉ VEGETÁCIE – „NOSNÁ MANDĽA“

Medzi časté ochorenie horných dýchacích orgánov v detskom veku patrí aj hypertrofia lymfatického tkaniva nosohltana, tzv. adenoidné vegetácie, ľudovo „nosná mandľa“. Ide o hypertrofiu lymfatického tkaniva v oblasti nosohltana. K najvýraznejšiemu zmnoženiu tohto tkaniva dochádza vo veku 6 – 10 rokov, neskôr sa toto tkanivo zmenšuje, po puberte postupne zaniká. Ak je dieťa vystavené opakovaným vírusovým alebo bakteriálnym infekciám horných dýchacích orgánov, dochádza k neprirodzenému zmnoženiu tohto tkaniva. To potom pôsobí ako mechanická prekážka v horných dýchacích orgánoch, bráni dýchaniu cez nos, odtekaniu nosového sekrétu do hltana, narúša prirodzenú funkciu nosa a stredného ucha. Často býva ložiskom, odkiaľ sa bakteriálna infekcia šíri do okolitých horných a dolných dýchacích orgánov, do hltana a do a stredného ucha. Charakteristické príznaky spôsobené prítomnosťou adenoidných vegetácií sú sťažené dýchanie cez nos, dýchanie ústami, chrápanie v spánku. Spánok môže byť prerušovaný prestávkami v dýchaní, ktoré dieťa budia a zhoršujú kvalitu jeho spánku. Dieťa býva potom nevyspaté, neprospieva, staršie deti majú horší prospech v škole. Porušená funkcia stredného ucha spôsobuje nedoslýchavosť. Dieťa má huhňavý, nosový hlas. V dôsledku potreby dýchania cez trvalo pootvorené ústa nedochádza k normálnemu vývoju zhryzu, vznikajú chyby vo vzťahu horného a dolného zuboradia. Prevenciou vzniku adenoidných vegetácií u detí je snaha vyhýbať sa opakovaným infekciám dýchacích orgánov, dostatočná liečba týchto zápalov, otužovanie, správna životospráva, predchádzanie nadváhe. Liečba je chirurgická.

ALERGICKÁ NÁDCHA

Ďalším, v poslednom čase stále častejšie sa vyskytujúcim ochorením horných dýchacích orgánov je alergická nádcha. Alergickou nádchou trpí približne 25 % populácie. Alergia nie je ochorenie postihujúce len dýchacie cesty. Ide o ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Príčinou je neprimeraná reakcia imunitného systému na niektoré látky alebo častice (peľ, prach, trávy, srsť domácich zvierat a pod.), ktoré sa nachádzajú v našom prostredí. Sliznica nosa reaguje neprimeranou zápalovou reakciou, ktorej výsledkom sú okrem príznakov súvisiacich s postihnutím nosa a prínosových dutín aj celkové príznaky ako únava, malátnosť, skleslosť, bolesti hlavy. Pri alergickej nádche sú najviac vyjadrené príznaky z oblasti nosa a prínosových dutín. Ide hlavne o sťažené dýchanie cez nos, šteklenie v nose, zatekanie hlienov z nosohltana, kýchanie, stratu čuchu. Niekedy sa pacienti sťažujú na pálenie alebo svrbenie očí a slzenie. Každý človek s alergickou nádchou by mal mať kompletné vyšetrenie alergiológom a ušno-nosovo- krčným špecialistom. Cieľom týchto vyšetrení je stanoviť stupeň postihnutia horných dýchacích orgánov, ako aj látku, ktorá toto alergické ochorenie vyvoláva. Liečba alergickej nádchy je kombinovaná a dlhodobá. Najdôležitejšie je minimalizovať kontakt s látkou, ktorá alergické prejavy vyvoláva.

 

Autor: 
MUDr. Branislav Zdražil
Patrí do vydania: 
December 2011 - Január 2012