Hoci dospelý človek potrebuje denne prijať 2 – 4 g soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity počas dňa, v súčasnosti prijíma 10 – 15 g soli denne. Pritom vzťah medzi príjmom sodíka a výškou krvného tlaku je priamy a progresívny.
Vysoký príjem soli poškodzuje priamo cievnu stenu, ktorá sa stáva tuhšou s vyšším obsahom väziva. 75 % konzumovanej soli pochádza zo spracovaných potravín, preto obmedzenie prisáľania pri konzumácii je menej dôležitým faktorom ako znižovanie obsahu soli, resp. sodíka pri technologickej príprave potravín. Hoci ideálna spotreba soli za deň je 2 – 4 g, vzhľadom na populačné stravovacie zvyklosti nie je tento cieľ ľahko dosiahnuteľný a ako horný limit pre prevenciu a liečbu hypertenzie sa celosvetovo stanovila maximálna hodnota 6 g pre dospelých, pre deti menej, napr. vo veku 3 – 6 rokov do 3 g/deň, vo veku 1 – 3 roky maximálne 2 g/deň. Takto redukovaný príjem sodíka znižuje riziko hypertenzie o 20 %, znižuje krvný tlak u pacientov s vyvinutou hypertenziou a zlepšuje jej liečbu pri dosahovaní cieľových hodnôt krvného tlaku. Je pozoruhodné, že aj „brzdí“ vzostup systolického tlaku so zvyšujúcim sa vekom. Najdôležitejšie však je, že znížený obsah soli v potrave preukázateľne redukuje riziko mozgovo-cievnej príhody a srdcového zlyhania. Aj keď pokles tlaku po redukcii príjmu soli na optimálne hodnoty nemusí byť u každého jednotlivca výrazný, pokles krvného tlaku o niekoľko milimetrov vo veľkej populácii vyvolá ďalekosiahle zmeny v kardiovaskulárnej morbidite a mortalite. Na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné dve aktivity: uzákoniť povinné označovanie potravín z hľadiska obsahu soli a edukovať obyvateľstvo tak, aby vedelo označenia správne interpretovať. Kým vo vyspelých krajinách je tento problém dávno vyriešený, s poľutovaním musíme konštatovať, že u nás žiadny pokrok v tomto smere nie je evidentný. Inou možnosťou je označovanie potravín vhodných z hľadiska kardiovaskulárnej prevencie logom (napr. odfajknutím). V posledných 2 rokoch boli publikované práce, ktoré preukázali, že osoby s metabolickým syndrómom (poruchy vyplývajúce z brušnej obezity) sú mimoriadne citlivé na soľ, t. j. reagujú ešte väčším vzostupom tlaku ako osoby bez metabolického syndrómu. Keďže väčšina našich dospelých hypertonikov má nadváhu alebo obezitu, je jasné, že tento mechanizmus zohráva významnú úlohu pri vývoji a udržiavaní vysokého krvného tlaku v populácii SR.
Je lepšie nesoliť. Väčšina jedál a surovín už aj tak soľ obsahuje. No ak sa nedá inak, odporúčame špeciálnu soľ pre srdciarov.
Vysoký prísun soli, teda sodíka, má zlý vplyv na zdravotný stav. Jedenie presolených pokrmov vedie k vysokému krvnému tlaku. Soľ na seba viaže vodu, takže po zjedení trebárs slaných pukancov (údenín, čohokoľvek slaného) sa dočkáte vyššej hmotnosti, čo môže zaťažiť kĺby a u starších ľudí spôsobiť nepríjemné opuchy, napríklad na nohách.
Dávka soli na deň by sa nemala dostať vyššie, než na 5 gramov.
V lekárňach dostať takzvanú diétnu soľ. Obsahuje polovičnú dávku chloridu sodného a pritom jej chuť je rovnaká, ako u bežnej soli. Polovicu obsahu tvorí chlorid draselný (KCl). Odporúča sa pri problémoch so srdcom, vysokom tlaku. Môžete pomocou takej soli dosiahnuť stav, že síce máte pocit, že ste si jedlo dobre posolili, chutí vám, ale v tele sa vám zadrží menej vody.
Je preto výhodné používať soľ, ktorej polovicu obsahu tvorí KCl, ale aj túto soľ sypte len čo najmenej.
Uprednostnite radšej solenie bylinkami. Kto má rád štipľavé jedlo, radšej nech dá hodne „čípoš paprikóš“. A potom soľ skoro netreba.