„Kamene sa tvoria vtedy, keď zlyhá vylučovanie solí z organizmu“, tvrdil už v stredoveku známy lekár Paracelsus. Bolo to na jeho dobu prevratné a v podstate pravdivé konštatovanie týkajúce sa obličkových kameňov, ktoré vznikajú z látok obsiahnutých v moči.
Prejavujú sa z plného zdravia náhlou, veľmi silnou bolesťou v bedrovej oblasti na strane podráždených močových ciest, ale bolesť sa môže vyskytnúť aj v podbruší a močovej rúre. Závisí to od prípadného pohybu kameňa a jeho momentálnej polohy podľa toho, či sa kameň nachádza v obličke, obličkovej panvičke, močovode, močovom mechúre, prípadne v močovej rúre. Sprievodnými javmi neudržateľnej bolesti môžu byť teplota, krv v moči, nutkanie na zvracanie, vetry či nutkanie na stolicu a na močenie. Tvorba močových kameňov je jedným z najpočetnejších urologických ochorení. Postihuje asi štyri percentá populácie vrátane detí. No vo všeobecnosti možno konštatovať, že na toto ochorenie trpí asi o 12 percent viac mužov ako žien. Ak pacient obličkovú koliku už prekonal, má päťdesiatpercentnú šancu, že sa minimálne ešte raz vráti. Ak sa problémy s obličkovými kameňmi odhalia včas, môže sa významne znížiť riziko ďalších záchvatov a komplikácií.
Individuálna veľkosť
Kamene môžu byť rozličnej veľkosti – od veľkosti piesku, cez veľkosť ryže až po veľkosť tenisovej loptičky. Presná príčina tvorby kamienkov nie je úplne jasná. Istú úlohu zohráva aj dedičnosť, vo veľkej miere závisí od stravy, ako kto solí, korení, a najmä, či pije dostatok tekutín, teda aspoň 2,5 až 3 litre denne. Medzi možných pôvodcov patrí aj psychika, veľké pracovné nasadenie, stres, neustále napätie. Netreba zabúdať, že obličky zdravého človeka musia denne prefiltrovať 180 až 200 litrov krvi. Čím menej pijeme, tým sú tieto látky v moči koncentrovanejšie a tým rýchlejšie sa vytvárajú kryštáliky, z ktorých postupne vznikajú kamene, pôvodcovia koliky. Pokiaľ veľkosť kameňa neprevyšuje 4 mm, môže naše telo opustiť aj mimovoľne a nebadane. No v extrémnych prípadoch môžu zaplaviť celú obličkovú panvičku. Dôležité je vedieť, že kto raz prekonal obličkovú koliku zapríčinenú kameňom, môže v 50 percentách počítať s tým, že sa u neho v budúcnosti zopakuje. Väčšina močových kameňov vzniká v obličke, vtedy hovoríme o tzv. nefrolitiáze. Kamene sa z obličky môžu dostať do močovodu (ureterolitiáza), sú teda druhotné. Ani prvotné kamene v močovom mechúry (cystolitiáza) nie sú zriedkavosťou. Vyskytujú sa hlavne pri poruche odtoku moču z močového mechúra, napríklad pri zväčšenej prostate. Pre pacienta je dôležité určiť zloženie kamienka, ktoré poukáže na jeho pôvod a umožní tak cielenou diétou a liečbou predchádzať opakovaniu tohto nepríjemnému a závažnému ochoreniu.
Dôležité zloženie
Približne 80 percent kameňov sa skladá z vápenatých solí, preto je opodstatnený predpoklad, že u postihnutých pacientov ide o poruchu metabolizmu vápnika. Ale môžu mať pôvod vo fosforečnanových soliach. Ďalej sú takzvané šťaveľové a oksalátové kamene, kamene „s“ obsahom či „bez“ obsahu vápnika a ďalšie. Takzvané cystínové kamene a kamene z kyseliny močovej (urátové) majú na svedomí niektoré metabolické poruchy. Väčšina z týchto konkrementov sa ťažko rozpúšťa, respektíve rozbíja. Len kamene kyseliny močovej sa dajú farmakologicky a metabolitou moču zmeniť. V tomto prípade sa totiž dá nasadiť liečba na zníženie hodnoty kyseliny močovej v krvi. Ak sa kamienky nachádzajú priamo v obličkách alebo v močovode, dajú sa farmakologickou liečbou rozpúšťať. Príčin vzniku obličkových kamienkov je však mnoho. Na tvorbu kameňov je potrebných viac chorobných mechanizmov ľudského tela súčasne. Ak telo vylučuje dostatočné množstvo kameňotvorných látok, moč obsahuje nejaké základy (kameňotvorné jadrá) a pridruží sa k tomu ešte zníženie látok s účinkami proti tvorbe kameňov, je veľká šanca, že sa u postihnutých vytvoria niektoré druhy pieskov, kamienkov a kameňov.
Ako sa ich zbaviť
Ak kamene neopustia telo pacienta samovoľne, použije sa jedna z troch možných terapií:
Litotripsia – rozdrvenie kamienkov nárazovými vlnami. Pacient je vo vani naplnenej vodou a prístroj liptotriptor zameria nárazové vlny na kameň, ktoré ho rozdrvia a jeho čiastočky sa z tela vyplavia. Rizikom tejto metódy je poškodenie obličky a skutočnosť, že zo zvyškov kamienkov sa môžu tvoriť nové. Zákrok je bezbolestný.
Laserová chirurgia – rozbitie kamienkov intenzívnym lúčom svetla. Do močových ciest sa zavedie cytoskop (optický prístroj) s laserovou jednotkou, ktorá kameň rozdrví. Zákrok sa robí v lokálnej anestézii (miestne znecitlivenie) a pacient ešte 2 – 3 dni dostáva lieky proti bolesti. Obmenou tejto metódy je využitie eleketromagnetického žiarenia namiesto lasera.
Perkutánna extrakcia – cez malý otvor sa do obličky zavedie endoskop (optická trubica), ktorá zachytí a odstráni malé kamienky a väčšie rozdrví. V prípade, že kamienky pretrvávajú a hrozí zápal panvičky a obličky, lekár rozhodne, či je potrebná zmena životosprávy, alebo rozdrvenie kameňov laserom.
Prevencia
Dôležité je dodržiavať pitný režim, t. j. vypiť denne 2 – 3 litre tekutín (odporúča sa takisto sporadické pitie alkalického plzenského piva). Vylúčiť z jedálneho lístka nasledujúce potraviny: špenát, rebarbora, červené víno a mäso. Podľa charakteru kamienkov vylúčiť z jedálneho lístka aj ďalšie potraviny. Napríklad pri fosfátových kamienkoch je to pitie alkalických minerálok a konzumáciu mliečnych výrobkov a mlieka. Podchytenie ochorení, ako je cukrovka, dna, poruchy látkovej výmeny a deformácie močových ciest. Otáľať s liečbou obličkových kamienkov sa rozhodne nevypláca, podobne ako s každou chorobou. Usadený kamienok začne narastať, je zbytočným zdrojom infekcie v moči, a tým aj zápalovým ložiskom v organizme, ktoré môže spôsobiť vážne komplikácie.