Bolesť má tisíc podôb a takmer všetci máme s ňou skúsenosti z rodiny, alebo z rozprávania známych či s človekom, ktorého sústavne trápi. Väčšinou prichádza nečakane, niekedy ustúpi, inokedy sa stupňuje, chvíľami je ostrá, pichľavá, zvieravá, pálivá až kŕčovitá, až sa stáva neznesiteľnou. Trápi nás cez deň a budí v noci, nedovolí žiť tak, ako by sme chceli. Neraz je silnejšia ako sila ľudskej vôle. Vedia o tom svoje najmä ľudia trpiaci na artrózu, osteoporózu, pri bolestiach chrbta, hlavy, na zápalové a onkologické ochorenia. Keď nemáme po ruke utišujúci prostriedok, bolesť dokáže človeka poriadne potrápiť.
Bolesť je až v 80 percentách dôvodom všetkých návštev u lekárov. Z výskumov vyplýva, že asi 50 percent dospelej populácie trpí jednou alebo viacerými chronickými bolesťami a 16 percent z nich má veľmi silné bolesti. Šesť percent populácie má trvalú bolesť a približne 0,8 percenta obyvateľov trpí bolesťami, ktoré nedokážu reálne riešiť ani lekári. Aj keď lekári až v 90 percentách vedia ovplyvniť bolesť tak, že ju pacient nepociťuje, veľká časť pacientov nevie, že existuje možnosť, ako bolesť zvládnuť. Od roku 1998 existuje na Slovenský nový lekársky odbor – algeziológia, ktorý sa zaoberá liečbou bolesti. Dnes na Slovensku funguje približne pol stovky algeziologických ambulancií, kde liečia bolesť v mnohých jej podobách. Podľa MUDr. Eva Salamonovej zo súkromnej algeziologickej ambulancie v Bratislave jednoznačná definícia bolesti neexistuje. „Bolesť je nepríjemný zmyslový zážitok, ktorý je spojený so skutočným alebo hroziacim poškodením organizmu. Bolesť je vždy subjektívny zážitok, teda každý ju prežíva rôzne a vždy je spojená s pocitom utrpenia. Bolesť skrýva v sebe viac úrovní – od jednoduchého podráždenia nervových zakončení, cez prenos tejto informácie do miechy a mozgu, kde je analyzovaná a vyhodnotená ako bolesť. Je to pocit utrpenia alebo negatívneho zážitku, kde hrá svoju rolu limbický systém, pamäť a predošlé skúsenosti, až po bolestivé správanie, ktoré súvisí s kultúrou a výchovou prežívania bolesti.“ Informácia o bolesti sa prejavuje na všetkých úrovniach od periférie až po centrálny nervový systém a môže byť potlačovaná alebo, naopak, zosilnená. „Máme dva systémy. Jeden nám umožňuje bolesť pociťovať, čím nás chráni pred poškodením, a druhý systém, ktorý bolesť potláča a nás chráni pred zbytočným utrpením. Ak je všetko v poriadku, obidva systémy môžu byť v rovnováhe, ale môžu sa dostať aj do nepomeru a pacient trpí chronickou bolesťou alebo nesprávnou odpoveďou na bolestivý stimul, ba dokonca môže pociťovať bolesť aj bez zjavnej príčiny,“ vysvetľuje algeziologička MUDr. Salamonová. Keďže každý má iný prah citlivosti, podľa čoho dokáže algeziológ správne odhadnúť mieru bolesti? „Bolesť nemôžeme merať ako teplotu. Hodnotíme ju komplexne. Intenzitu bolesti nám povie pacient. Najčastejšie sa hodnotí numerickou škálou od 0 – 10, pričom 0 udáva žiadnu bolesť a 10 najsilnejšiu. Používame aj verbálnu škálu – od žiadnej bolesti po krutú až neznesiteľnú. Hodnotíme aj kvalitu bolesti. Pacient ju hodnotí ako trvalú, tupú, ostrú, bodavú, vystreľujúcu, kŕčovitú... Hodnotíme aj priebeh a trvanie bolesti – od náhle vzniknutej, postupne nastupujúcej, trvalej, záchvatovej... Vyhodnotíme aj faktory, ktoré bolesť zmierňujú, a faktory, ktoré, naopak, bolesť zosilňujú,“ hovorí doktorka Salamonová.
Nie je bolesť ako bolesť
Bolesť vraj nerešpektuje rovnoprávnosť pohlaví, preto ženy vnímajú bolesť inak ako muži. „Áno, vo všeobecnosti sa nesprávne myslí, že ženy majú menej bolestí ako muži. Opak je pravdou. Potvrdil to vlaňajší výskum medzinárodnej organizácie IASP venovaný bolesti u žien. Ten potvrdil, že ženy majú viac bolestivých ochorení a bolesť prežívajú od mladosti v súvislosti s menštruáciou, pôrodmi, migrénami, artrózami, osteoporózou a podobne.“ Doktorka Salamonová takisto pripomenula, že nie je bolesť ako bolesť. „Akútna bolesť je príznakom ochorenia a vzniká pri úraze, operačnom zákroku, pri pôrode, pri kolikách, infarkte, zubnom kaze a iných akútnych ochoreniach a pre pacienta je varovným signálom. Po vyliečení ustupuje. Chronická bolesť však sprevádza chronické a onkologické ochorenia, ako je napr. degeneratívne ochorenie kĺbov a chrbtice, postherpetická neuralgia, chronická pankreatitída, bolesti hlavy a podobne. Môže ísť aj o bolesť, ktorá pretrváva aj po ústupe pôvodného ochorenia ako postherpetická neuralgia či fantómová bolesť a trvá viac ako tri mesiace.“ Základom liečby je podávanie analgetík odstraňujúcich bolesť. „Je rozdiel pri liečení akútnej a chronickej bolesti. Pri akútnej bolesti postupujeme tak, že pre silnú bolesť na začiatku liečby nasadíme silné lieky. Keď základné ochorenie ustupuje a zmierňuje sa aj bolesť, podávame lieky slabšej intenzity, až nakoniec môžeme analgetiká vynechať. Pri chronickej bolesti musí byť liečba komplexná. Snažíme sa použiť čo najslabšie analgetiká a využívame metódy aktivácie pacienta cestou pohybu, riešime depresie, nespavosť, dietologické opatrenia... Po silnejších analgetikách siahneme len po vyčerpaní iných možností,“ zdôrazňuje doktorka Salamonová a pripomína, že analgetiká rôzneho stupňa sa nasadzujú podľa intenzity bolesti. „Pre chronickú bolesť využívame lieky s riadeným uvoľňovaním účinnej látky vo forme tabliet a náplastí. Na takzvanú prelomovú bolesť používame tablety s rýchlym uvoľňovaním lieku a najnovšie aj vo forme nosového spreja.“ Veľkým kameňom úrazu pri liečbe bolesti je strach pacientov z liekov utlmujúcich bolesť. Mnohí si myslia, že ak užívajú silné opioidy, stanú sa od nich závislí. „Riziko závislosti, najmä u mladších pacientov treba rešpektovať, preto po opiátoch siahame až po vyčerpaní iných možností. U starších pacientov nie je strach zo závislosti limitujúci.“ Doktorka Salamonová však zdôraznila, že medikamentózna liečba chronickej bolesti zaznamenala výrazný vývoj. Opioidne analgetiká sa podávajú pod lekárskou kontrolou v kombinácii s celkovou liečbou. Správna kombinácia medikamentov a terapie môže pacientovi priniesť úľavu a zaradiť ho späť do normálneho života. Ako sa dostať do ambulancie chronickej bolesti? „Do algeziologickej ambulancie môže pacienta odporučiť jeho praktický alebo odborný lekár. Dôležité je, aby si pacient doniesol svoju zdravotnú dokumentáciou. Keďže vyšetrenie je časovo náročné, treba sa objednať,“ hovorí algeziologička.