Rakovina hrubého čreva je zhubné nádorové ochorenie dolnej časti tráviacej trubice (od prechodu tenkého čreva do hrubého čreva až po konečník) a je na poprednom mieste v príčinách úmrtnosti nielen na Slovensku, ale i vo svete. Zároveň je medzi nádormi zažívacieho traktu najčastejšou lokalizáciou jej výskytu.
Výskyt rakoviny hrubého čreva sa z roka na rok zvyšuje. Za posledných 30 – 40 rokov sa u nás zdvojnásobil. Najčastejší výskyt je vo veku medzi 50. až 70. rokom života. Vykazuje, žiaľ, vysokú úmrtnosť, pretože ľudia podceňujú rôzne príznaky, ktoré poukazujú na začiatočné štádiá choroby. Mnohí chorí prichádzajú k lekárovi neskoro, keď vyliečenie už nie je možné.
Za prekancerózy pri vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka sa považujú:
- rodinný výskyt polypov hrubého čreva,
- rodinný výskyt rakoviny hrubého čreva a iných orgánov,
- chronický zápal sliznice hrubého čreva,
- mnohopočetné vydutiny na hrubom čreve.
Osoby s týmito ochoreniami treba považovať za rizikové, pretože rakovina hrubého čreva a konečníka sa u nich zjavuje častejšie ako u osôb bez nich. Tieto osoby by mali byť po 40. roku života pravidelne sledované v gastroenterologických ambulanciách. Ochorenie označované ako rodinný výskyt polypov hrubého čreva (familiárna polypóza) postihuje obe pohlavia a je dedičné. Zjavuje sa už v mladom veku, ba aj u detí. Prejavuje sa krvavými hnačkami a častým nutkaním na stolicu. Postihuje celé hrubé črevo i konečník, pričom jeho sliznica je doslova posiata stovkami polypov rôznej veľkosti, ktoré sa v mnohých prípadoch menia na rakovinový nádor, niekedy už po 20. roku života chorého.
Varovné príznaky
V začiatočnom štádiu ochorenia nemusia byť viditeľné nijaké príznaky. A najmä vtedy, ak je nádor uložený na takom mieste, kde je jeho priesvit dostatočne široký (ako napríklad vzostupná časť hrubého čreva), kde nespôsobuje poruchy pasáže (posunu) stolice ani tlak na okolité orgány. V neskorších štádiách sa môže pridružiť chudnutie (varovný príznak najmä u obéznych, ktorým sa predtým chudnúť nedarilo!) a ľahká málokrvnosť, ktorá sa postupne prehlbuje. Veľmi charakteristické sú zmeny vo vyprázdňovaní stolice (varovný príznak u pacientov, ktorým vyprázdňovanie dovtedy fungovalo a zrazu majú problém – buď zápchu, alebo hnačku!). V pokročilejšom štádiu sa môže objaviť skryté (okultné) alebo až viditeľné krvácanie v stolici, prípadne, ak je nádor uložený veľmi nízko (v dosahu prsta), i mimo nej. Vtedy je veľmi špecifickým príznakom inkontinencia (mimovoľný odchod) stolice, ktorá býva väčšinou riedka s prímesou čerstvej krvi. Ďalším typickým príznakom býva nočné nutkanie na stolicu. Podľa miesta uloženia nádoru sa príznaky stupňujú a niekedy, najmä pri nádoroch vychádzajúcich zo strednej a pravej časti hrubého čreva, sa môžu plazivo vyvíjať aj dlhšie ako rok. Pri diagnostikovaní zhubného nádoru po takom dlhom čase vývoja býva už obyčajne neskoro, často sa už vyvinuli iné závažné komplikácie (ťažká málokrvnosť a metastázy nádoru do iných orgánov, napr. pečene, pľúc, mozgu a z nich vyplývajúce príznaky).
Lepšie skôr než neskoro
V začiatočných štádiách ochorenia hrá dôležitú úlohu praktický lekár. K nemu prichádza pacient s príznakmi, ako hnačka, zápcha, krv v stolici... Práve tento moment a následná séria vyšetrení môžu výrazne ovplyvniť prognózu pacienta. Základom je rozhovor pacienta s lekárom, ktorý by mal pacientovi ozrejmiť, ktoré sú alarmujúce príznaky ochorenia. Potom by malo nasledovať komplexné vyšetrenie vrátane vyšetrenia cez konečník. Pri trvajúcom podozrení by sa mali vyšetriť základné krvné testy (sedimentácia červených krviniek, krvný obraz, biochémia a stolica na okultné – skryté krvácanie). Typickými nálezmi sú: vyše dvojciferná sedimentácia – 60 – 90, 110/120..., rôzny stupeň málokrvnosti, poruchy minerálov a pozitívnosť zápalových parametrov. Nasledovať by malo odborné gastroenterologické vyšetrenie, v rámci ktorého je najdôležitejším vyšetrením predovšetkým endoskopia (endo – zvnútra, skopia – pozerať). U nás sa realizuje v rámci ambulancií na poliklinikách alebo v nemocniciach. Jej princípom je prezretie celej vnútornej časti čreva pomocou mikrokamery. Pri nájdení podozrivých útvarov sa berie vzorka na histologické vyšetrenie. Liečba rakoviny hrubého čreva vyžaduje multidisciplinárny prístup. Patrí do rúk špecialistov – chirurga, onkológa (chemoterapeuta, rádiológa). Podľa rozsahu ochorenia bude zvolený aj postup a rozsah liečby.
Prevencia musí byť komplexná
Primárna prevencia zahŕňa zdravú životosprávu, najmä starostlivosť o pravidelné vyprázdňovanie stolice, uprednostňovanie stravy bohatej na vlákninu, vitamíny a dostatočný prísun tekutín. Sekundárna prevencia znamená vykonávanie takých preventívnych opatrení, aby nedochádzalo k nárastu tohto zhubného ochorenia najmä v rámci určitých rizikových skupín pacientov. Z tohto hľadiska sú rizikovými najmä niektoré vrodené choroby hrubého čreva, ktoré sa vyznačujú prítomnosťou spočiatku nezhubných a neskôr zhubných nádorov v hrubom čreve, niektoré chronické zápalové ochorenia hrubého čreva (ulcerózna kolitída a Crohnova choroba). Tieto rizikové skupiny pacientov treba cielene vyhľadáva a sledovať v pravidelných intervaloch. Vyhľadávaniu bezpríznakových budúcich pacientov v určitej, napr. vekovej skupine hovoríme skríning. Každý muž po 50. roku života by mal absolvovať test na okultné krvácanie (podrobné informácie o teste vám poskytne váš praktický lekár). V prípade jeho pozitívnosti by mal muž absolvovať kolonoskopické vyšetrenie (optické vyšetrenie hrubého čreva). Až po jeho absolvovaní bude mať istotu (síce nie stopercentnú, pretože každé lekárske vyšetrenie má určité percento falošne negatívnych alebo falošne pozitívnych výsledkov), že je v poriadku. No bude to určite lepšie, ako žiť v strachu, že sa táto zákerná choroba dostaví a pri objavení jej príznakov už bude na liečbu neskoro.