Čo tvorí imunitný systém? - MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.


Čo tvorí imunitný systém? Imunita človeka je komplexná a zabezpečuje ju imunitný systém (IS). Imunitný systém je difúzny orgán, ktorý je schopný koordinovať imunitnú odpoveď pomocou veľkého množstva imunitných buniek, solubilných faktorov a transportných molekúl, prostredníctvom nervového, endokrinného a imunitného systému, ktorý sa nazýva neuro-endokrinno-imunitný supersystém.

Základnými vlastnosťami imunitného systému je schopnosť rozpoznať škodlivé od neškodného a schopnosť učenia a pamäte. Škodliviny vonkajšieho a vnútorného prostredia sú likvidované, neškodlivé tolerované. Imunitu pre názornosť môžeme rozdeliť na vrodenú (nešpecifickú) a získanú (špecifickú). Obidve formy závisia od genetickej výbavy každého jedinca a v skutočnosti ich nemožno rozdeľovať. Imunitný systém je tvorený bunkami, ktoré môžu pôsobiť samostatne alebo sa združujú do orgánov, pričom sa nachádza v celom organizme a môžeme ho nazývať aj „mobilným mozgom“. Je zložený z primárnych a sekundárnych lymfoidných orgánov (slovo lymfoidný sa vzťahuje na lymfocyty, čo je vlastne druh bielych krviniek, ktoré sa podieľajú na ničení choroboplodných mikroorganizmov v tele). Primárne orgány sú kostná dreň a týmus, sekundárne zase slezina, mandle (krčné aj nosné), lymfatické uzliny a niektoré ďalšie orgány, ktoré spolu tvoria systémový imunitný systém. Pod povrchom slizníc vnútorných orgánov sa nachádza podsliznicové lymfoidné tkanivo. Najväčšie je v črevách, predovšetkým v tenkom čreve, a podobné tkanivo je aj v pľúcach. Hovoríme o sliznicovom imunitnom systéme, ktorý zabezpečuje lokálnu (miestnu) imunitu a nemôžeme ho oddeliť od systémového imunitného systému, s ktorým je úzko prepojený.

Akú úlohu zohráva v tele tráviaci systém vzhľadom na imunitu?

Na slizniciach a koži sa odohráva každodenný kontakt organizmu s vonkajším prostredím, pričom veľká väčšina imunologicky aktívnych buniek (asi 80 %) je združená so slizničným imunitným systémom. Prevaha týchto buniek je prítomná v tkanivách gastrointestinálneho traktu, kde povrch slizníc tvorí približne 200 m2 . Sliznicový imunitný systém zaisťuje ochranu a imunologický dozor na rozhraní medzi vnútorným a vonkajším prostredím, pričom imunoregulačné mechanizmy na slizniciach pomáhajú rozlíšiť, či ide o podnet neškodný, ktorý nevyvoláva imunitnú reakciu alebo škodlivý, na ktorý organizmus reaguje imunitnou odpoveďou. K porušeniu rovnováhy v črevnej sliznici dochádza nielen pri napadnutí čreva patogénnymi mikroorganizmami alebo toxínmi, ale aj vtedy, keď adekvátne nefungujú jednotlivé zložky IS (napr. pri imunodeficientných stavoch) alebo sú porušené regulačné mechanizmy lokálneho IS. Mnoho chronických chorôb je teda dôsledkom narušenia bariérovej funkcie sliznice alebo zmien v imunoregulačných mechanizmoch sliznicovej imunity. V ochrane proti infekciám priamou interakciou so škodlivými baktériami, ale takisto ovplyvňovaním IS hrá veľmi dôležitú úlohu črevná mikroflóra, ktorá je hlavným sprostredkujúcim článkom medzi imunitným systémom a vonkajším prostredím. V črevách sídli 10- až 20-krát viac mikroorganizmov (asi 1,5 kg) ako je všetkých buniek ľudského tela. Je však veľmi dôležité, aby ich osídlili mikroorganizmy, ktoré sú pre človeka prospešné. Ak je potrebné normalizovať črevnú flóru, máme k dispozícii probiotiká. Sú to živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie laktobacily, bifidobaktery a iné, ktoré pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobých štúdiách má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám.

Prečo vznikajú poruchy imunity?

Človek sa narodí s vrodenou imunitou, ale získanú si musí vytvoriť. Prvý kontakt s okolitým prostredím býva často sprevádzaný prekonávaním rôznych infekčných ochorení, horúčkou, hnisavými zápalmi a hnačkami. Je to normálny proces, ktorý obyčajne vedie k posilneniu imunity. Napríklad aj samotná horúčka je spojená so zvýšenou aktivitou imunitného systému a dochádza pri nej k usmrteniu mnohých patogénnych mikroorganizmov, ale prekonaním týchto infekcií sa môže imunita buď na kratší, alebo na dlhší čas porušiť. So zvýšenou náchylnosťou na opakované ochorenia sa stretávame aj u ľudí, ktorí nedodržiavajú správnu životosprávu alebo žijú v znečistenom vonkajšom prostredí. Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt recidivujúcich infekcií horných dýchacích ciest a alergií. V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 percent svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Na druhej strane k zvýšenej vnímavosti na vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcií dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Stačí spomenúť sterilné prostredie, menší počet detí v rodinách či prehnanú a neraz zbytočnú liečbu antibiotikami. To všetko znižuje simuláciu imunitného systému. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergiami (to je prostredie typické pre hospodárske dvory a deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Významnú úlohu pri zvýšenom vzniku peľovej alergie je aj zmena v alergénoch. Znečistené životné prostredie nemení len reaktivitu nášho organizmu, ale ovplyvňuje aj alergény, pričom pôsobí na peľové zrná toxicky. Z poškodených peľových zrniek sa uvoľňuje väčšie množstvo alergénov a produkuje sa aj väčšie množstvo peľových zŕn.

Aké choroby nám hrozia, ako máme oslabenú imunitu?

Prevažná väčšina chorôb – ako je alergia, poruchy imunity, autoimunitné ochorenia, ale aj onkologické choroby sú multifaktoriálne. Na ich vzniku sa podieľa veľmi veľa faktorov, medzi inými aj imunitný systém, a prejavia sa len vtedy, keď sa poruší ich rovnováha. Imunita má za úlohu imunitný dozor nad zmenenými bunkami buď vírusovým, bakteriálnym, alebo onkologickým ochorením. Ak dochádza k súčinnosti viacerých faktorov aj k oslabeniu imunitného dozoru, ochorenie prepukne v plnej miere. V dôsledku zmien v imunitnom systéme, ale aj v životnom prostredí, sa prejavuje nárast počtu aj alergických ochorení, ktorých výskyt v päťdesiatych rokoch minulého storočia bol asi 5 – 10 %, teraz je to až okolo 40 % jedincov.

Čo robiť v prípade poruchy imunity?

Účinok ovplyvňujúci imunitu majú viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, betakarotén. V zime viacerým chýba aj dostatok ,,slnečného“ vitamínu D“. Ďalej trpievame nedostatkom zinku, keďže konzumujeme málo strukovín a na Slovensku navyše máme v pôde málo selénu. Medzi prírodné imunostimulátory patrí množstvo voľnopredajných doplnkov výživy. Preparáty ľahko dostupné v lekárňach sa odporúčajú na posilnenie imunity u pacientov s miernymi infekciami a na prevenciu bežných nachladnutí. K tým najznámejším patria najmä výťažky z echinacey alebo prípravky z hlivy ustricovej – betaglukán. Betaglukan obsahuje prírodný polysacharid stimulujúci imunitný systém človeka, ktorý je v lekárskych kruhoch známy už niekoľko desaťročí. Najbežnejším zdrojom betaglukánov sú steny buniek pekárskych kvasníc, zrná niektorých obilnín a vyššie huby, kam patrí aj hliva ustricová – Pleurotus ostreatus, Hiratake. Glukány sa veľmi intenzívne študovali najmä kvôli ich najvýznamnejšej vlastnosti – protirakovinovému a imunomodulačnému účinku s pozitívnym vplyvom na imunitný systém ľudí aj zvierat. Je to bezpečná látka, ktorá sa v čreve štiepi na vlastnú glukózu a ďalšie látky, ktoré sa metabolickou degradáciou vylúčia z tela von. Betaglukány majú významný vplyv na funkčnosť imunitného systému, pričom zlepšená imunita sa potom prejavuje v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým alebo psychickým stresom, ako aj pri prevencii a liečbe rakoviny. Okrem spomenutých imunomodulačných účinkov betaglukán znižuje cholesterol, pomáha pri liečbe vysokého krvného tlaku, má pozitívny vplyv na rast probiotických kmeňov baktérií v črevnom trakte a zlepšuje profil krvných lipidov. Okrem toho v poslednom čase sa veľká pozornosť venuje aj črevnej mikroflóre a jej priaznivému ovplyvňovaniu tzv. probiotikami. Probiotiká sú živé kultúry mikroorganizmov – najčastejšie sú to laktobacily, bifidobaktery a iné, ktoré normalizujú črevnú flóru, pôsobia preventívne proti infekciám čreva a v dlhodobej štúdii má ich podávanie ochranný účinok aj proti alergiám. Samozrejme, odborníci majú k dispozícii aj tzv. imunomodulačné prepáráty, to znamená preparáty ovplyvňujúce imunitu, ktoré sú na lekársky predpis. Nepodávajú sa vo fáze akútnej infekcie, ale v prípade, keď sa ochorenie často opakuje. Patria sem lyzáty z mikroorganizmov, napríklad bakteriálne lyzáty, ktoré sa vyrábajú z niektorých štruktúr baktérií a umožnia telu, aby si proti nim vytváral vlastné protilátky – na zvýšenie imunity proti infekciám v dýchacích, močových i gynekologických cestách. Dajú sa charakterizovať ako zmesi neškodných čiastočiek baktérií, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu protilátok, nárast aktivity bielych krviniek, a tým zvyšujú imunitu. Na podobnom princípe funguje aj autovakcína, ktorá sa vyrobí z vlastných baktérií konkrétneho pacienta a môže sa podávať na jazyk alebo injekčne pod kožu. Imunopreparáty však možno pripraviť nielen z baktérií, ale aj bielych krviniek, leukocytov, napríklad z ľudských leukocytov sa donedávna používal vo forme injekcií, cez ústa sa zas podávajú prasacie leukocyty a podobne.

Potrebuje imunitný systém zdravého človeka starostlivosť?

V poslednom období jedinci málo spia, nekvalitne sa stravujú, sú často stresovaní a majú nedostatočný pohyb a pobyt na čerstvom vzduchu. Dôsledkom toho je znížená telesná zdatnosť, malá otužilosť, vyčerpanosť a znížená odolnosť proti chorobám. Zdravý životný štýl je alfou a omegou. To znamená, že prácu by sme mali kompenzovať piatimi známymi S – zdravá strava, dostatok spánku, smiechu, športu a spokojný život v kruhu svojich blízkych.
Strava – v prvom rade by mala matka dieťa plne dojčiť minimálne 6 mesiacov. Ak dojčiť nemôže a u dieťaťa je pozitívna alergická anamnéza, je dobré poradiť sa s pediatrom o používaní hypoalergénneho mlieka so štiepenou mliečnou bielkovinou. Nepovažujem za dobré ani to, keď majú jedinci nesprávne výživové návyky (napr. uprednostňujú rýchle občerstvenie, tzv. fast food, sú prísni vegetariáni či dokonca vegáni). Veľmi dôležitá je aj čerstvá zelenina a ovocie, ktorá obsahuje enzýmy, ktoré spolupracujú pri transporte vitamínov, a tým sú tieto prírodné vitamíny v nich účinnejšie.
Spánok – Dostatok spánku je dôležitý na regeneráciu tela a mysle. Všetci vieme, že keď sa dobre vyspíme, cítime sa lepšie, sme veselší, aktívnejší, životaschopnejší. Ak budeme nedostatkom spánku trpieť dlhšie, môžeme si spôsobiť okrem zvädnutej pleti aj vážne zdravotné problémy, napríklad oslabenú imunitu, zvýšený krvný tlak, zvýšenú chuť do jedla s následným priberaním, poruchy v sexuálnom živote a mnohé ďalšie. Potreba spánku pre ľudský organizmus je individuálna, ale aby človek normálne fungoval, potrebuje priemerne dospelý jedinec aspoň päť až šesť hodín spánku, ideálom je sedem až osem hodín.
Šport a otužovanie – Pocit pohody, ba dokonca eufórie, ktorý sa často dáva do súvislosti s pohybovou aktivitou, má podľa najnovších poznatkov svoj pôvod v intenzívnom vylučovaní hormónov nazývaných endorfíny, ktoré organizmus produkuje v priebehu každej činnosti vytrvalostného charakteru. Endorfíny sú látky podobné morfínu, ktoré sa uvoľňujú z hypofýzy pri rozličných situáciách vrátane intenzívneho pohybového zaťaženia. Majú priaznivý vplyv na prevenciu chorôb, pričom optimálny je pohyb na čerstvom vzduchu, kde vlastne telo aj otužujeme, čo má pri liečbe porúch imunity a alergických ochorení veľký význam. Postupným otužovaním môžeme v slizniciach vytvoriť obranné mechanizmy, ktoré zmierňujú alebo regulujú alergie a výskyt častých ochorení horných dýchacích ciest. K tomu, samozrejme, patrí smiech a dobrá nálada a spokojný život v kruhu svojich blízkych.

Pneumo-Alergo Centrum, s.r.o.
Uzbecká 16, 821 06 Bratislava
www.pneumoalergo.sk

Autor: 
MUDr. Bergendiová Katarína, PhD. klinický imunológ a alergológ
Patrí do vydania: 
Február 2009