Duševné zdravie - MUDr. Klaudia Stanislavová


Duševné zdravie alebo schopnosť zvládnuť všetky požiadavky života.

Čo je to duševné duševne zdravie a ako hodefinujeme?

Svetová zdravotnícka organizácia definovala zdravie ako stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha. Čiže súčasťou zdravia je aj duševné alebo mentálne zdravie. Definovať duševné zdravie je nesmierne ťažké, pretože má veľa charakteristík. Vhodnejšie je preto opísať, akí sú duševne zdraví ľudia.
– Majú sami k sebe dobrý postoj, nenechajú sa premôcť vlastnými emóciami, ako je strach, hnev, žiarlivosť, pocit viny, nepodceňujú, ale ani nepreceňujú svoje schopností. Dokážu sa povzniesť nad životnými neúspechmi, majú tolerantný postoj tak k sebe, ako aj k iným. Dokážu sa na sebe zasmiať, dokážu prijať svoje nedostatky, majú primeranú sebaúctu, dokážu sa tešiť z každodenných vecí.
– Cítia sa dobre medzi inými ľuďmi, dokážu prejavovať lásku, majú trvalé a uspokojivé osobné vzťahy, rešpektujú rozdiely medzi ľuďmi, nevyužívajú druhých ľudí, ale zároveň nedovolia, aby druhí zneužívali ich.
– Sú schopní zvládať požiadavky života, teda dokážu zvládať problémy, akceptujú myšlienky.Duševne zdravý človek sa dokáže adaptovať na primeranú záťaž, ale aj na záťaž, ktorá je istým spôsobom nie celkom normálna, ale prináša ju bežný život, ako je napr. smrť blízkej osoby, neúspechyv zamestnaní a pod.To, ako budeme duševne zdraví alebo stabilní, či budeme zvládať záťaž v dospelostí, o tom sa rozhoduje väčšinou už v detstve. Dôležité je obdobie detstva, keď dieťa získava schopnosť komunikovať s okolím, keď získava dôveru ľudí naokolo. Zásadnú úlohu hrá výchova v rodine v prvých rokoch, vzťahy s rodičmi, súrodencami či starými rodičmi.

Čo prispieva k udržaniu duševného zdravia, respektíve aký význam má duševná hygiena pri udržiavaní duševného zdravia?

Pre mnohých ľudí je synonymom duševnej hygieny práve životospráva. Nie je to pravda, hoci predstavuje základ starostlivostí o zdravie vôbec. To, čo prospieva telesnej kondícii, má svoj odraz aj pri upevňovaní duševného zdravia. Ide predovšetkým o striedanie telesnej a duševnej činností, čiže pohyb, cvičenie, športovanie, pravidelný režim spánku a relaxácie. Dôležitou zložkou životosprávy je organizácia času.

Aký je dnešný pohľad verejnosti na psychiatriu, s akými ťažkosťami najčastejšie navštevujú pacienti psychiatrickú ambulanciu?

Verejnosť často vníma psychiatriu ako niečo exotické, neobvyklé. Duševná porucha je taká istá ako každé iné ochorenie. Pomohlo by nám, keby sa psychiatria odtabuizovala, keby sa viac hovorilo a písalo o duševnom zdraví. Aby sa ľudia nebáli navštíviť psychiatra alebo psychológa a zdôveriť sa mu so svojimi problémami. Nepodliehať predsudkom a fámam o tom, že budem označkovaný ako duševne chorý, že okolie ma bude vnímať ináč, nedajbože vysmievať sa mi. Predovšetkým si treba uvedomiť, že ani jeden život nie je márny a každý človek má možnosť žiť adekvátnym životom, pokiaľ sa dá v plnom zdraví, a zaradiť sa do sociálneho a pracovného režimu. Tak ako sa staráme o telesné zdravie, mali by sme sa starať aj o duševné zdravie, a tým predchádzať prípadnému zhoršeniu svojho zdravia, keďže vieme, že telesné a duševné zdravie úzko spolu súvisia. Človek, ktorý trpí na nejaké telesné ochorenie, napr. srdcovo-cievne, alebo prekonal infarkt, má obavy a strach, že sa mu to znova vráti,a jeho pôvodná nálada je zmenená. Naopak je dokázané, že človek, ktorý prežíva stresy, je náchylnejší na telesné ochorenie (stúpa mu krvný tlak, mení sa činnosť srdca, zvýši sa hladina cholesterolu, občas aj cukru atď.).Na rozdiel od ostatných ochorení zostáva však veľký podiel duševných porúch v populácii neodhalených. Toto ochorenie nie je podchytené, čo znamená, že dotyčný pacient liečbu vôbec nevyhľadá z dôvodu strachu zo zverejnenia jeho ochorenia a strachu, aby ho ľudia neodsudzovali.Duševné poruchy sa považujú za celosvetový problém. Nárast problematiky duševných zdravia je na jednej strane dôsledok demografického starnutia ľudstva a predlžovania veku a na druhej strane dôsledok zmeny životného štýlu a tempa, spôsobu života a schopnosti vyrovnať sa so záťažovými situáciami. To všetko vedie k tomu, že sa na duševné poruchy pozerá ako na epidémiu 21. storočia. V súčasnosti trpí duševným ochorením asi 400 miliónov ľudí. Dnes je najfrekventovanejšou duševnou poruchou depresia. Trpí ňou na svete asi 121 miliónov ľudí. Najrizikovejšou skupinou sú ľudia v produktívnom veku, a čo je alarmujúce, trpí ňou aj mládež a detí. Asi 20 % populácie nachádza východisko v samovražde.

Patrí do vydania: 
Október 2008