Zrak umožňuje prežiť život v plnej kráse - MUDr. Martin Petráš


Oko je z viacerých stránok významným orgánom ľudského tela. Už samotné uloženie očí na výraznom mieste predurčuje, že si ich pri styku s inými ľuďmi musíme všímať. Do značnej miery ovplyvňujú aj vonkajší vzhľad tváre. Výraz očí pre­zrádza veľa z vnútorného diania jednotlivca, napríklad prežívané pocity radosti, starosti, smútku, nádeje či sklamania. Výstižne to vyjadruje i ľudové príslovie, podľa ktorého sú vraj oči zrkadlom duše. Z praktického hľadiska je oko najdôležitejším zmyslovým orgánom, pretože stelesňuje najvýznamnejší zo všetkých zmyslov – zrak. Zrak nám umožňuje vidieť svet v jeho rozma­ni­tosti, umožňuje rozlišovať svetlo od tmy, rozoznávať formu predmetov, zistiť rozdiel-nosť medzi farba­mi, vidieť blízke i vzdiale­né priestory a pohyb v nich. Kým vidíme dob­re, pokla-dáme to za samozrejmosť a ani si hlbšie neuvedomujeme význam dobrého zraku.V plnej miere to začíname pociťovať až pri jeho slabnutí alebo pri slepote. Citeľnejšie zhoršenie zraku nám znemožňuje vykonávať mnohé bežné zamestnania a slepota pripútava postihnutého na jedno miestoa ochudobňuje ho o plnosť života. Naproti tomu dobrý zrak dovoľuje prežiť život bohato a činorodo. Z toho vyplýva, že očiam aj zraku treba venovať patričnú pozornosť.

Aká je vlastne skladba ľudského oka?

Zrakový ústroj leží väčšou časťou v dutine, ktorá sa nazýva očnica a má pyramídovitý tvar so základňou vpredu a hrotom vzadu. Dôležité je spojenie očnice s dutinou lebky,zabezpečované týmito dvoma komunikáciami: kanálom zrakového nervu a očnicovolebkovou štrbinou. Zrakový ústroj sa skladá z vlastného zrakového ústroja – očnej gule a zrakového nervu a druhotných zdravotných ústrojov, ktorými sú mihalnice, spojovky, slzné ústroje a okohybné svaly. Samotná očná guľa alebo oko je guľovitý útvar, ktorého os od predného pólu po zadný pól meria u dospelého človeka v priemere 24 milimetrov. Stena oka sa skladá z troch vrstiev.Vonkajšiu vrstvu tvorí väzivová blana. Má dve časti – očné bielko a rohovku, ktorá tvorí zvyšok. Očné bielko aj rohovka chránia jemné tkanivá vnútri oka a udržujú tvar očnej gule. Dôležitou vlastnosťou rohovky je jej priezračnosť, čo umožňuje svetelným lúčom prenikať do oka. Druhou významnou vlastnosťou rohovky je to, že najmä ona sa zúčastňuje na lome svetelných lúčov, čo umožňuje vznik ostrého obrazu na sietnici. Živnatka tvorí strednú vrstvu očnej gule. Vyznačuje sa tým, že je bohato zásobená krvnými cievami. Skladá sa z troch častí. Vpredu je dúhovka, ktorú vidno aj voľným okom. Leží kolmo na os oka ako clona, ktorá je od rohovky vzdialená 3 – 4 milimetre a svojou zadnou plochou prilieha na prednú plochu šošovky. Dúhovka dáva očiam farbu a je individuálne rozličná, takže vďaka nej hovoríme o modrých, hnedých, zelených, sivých či čiernych očiach. Farba dúhovky závisí od množstva pigmentu – čím ho je v dúhovke menej, oči sú svetlejšie a naopak. V strede dúhovky sa nachádza čierny, okrúhly otvor, ktorý sa nazýva zrenica. V dúhovke sú dva svaly, ktoré menia šírku zrenice. Zrenica sa rozšíri, keď sa stiahne rozširovač, keď sa stiahne zvierač, zrenica sa zúži. To má mimoriadny význam pri regulovaní množstva svetla, ktoré vniká do oka. Pokiaľ prichádza do oka priveľa svetla, môže to spôsobiť jeho poškodenie.Za dúhovkou sa v oku nachádza vráskovec, zložený z dvoch častí.Jednu tvorí vráskovcový sval, ktorého činnosť spočíva v zaostro­vaní oka. Druhú časť tvoria výbežky, ktoré tvoria komorovú vodu. Vráskovec nevidno voľným okom. Za vráskovcom je cievovka, čo je hrubá blana. Účinkuje pri látkovej premene vnútroočných tkanív, najmä tých, ktoré nemajú krvné cievy (šošovka, sklovec). Sietnica je jemná a priezračná blana hrubá asi 0,3 milimetra, priliehajúca zvnútra na cievovku. Zložitosť jej stavby vyjadruje najnázornejšie skutočnosť, že sa skladá z jedenástich vrstiev. Na sietnici rozoznávame dve dôležité miesta. Jedno je miestom vstupu zrakového nervu do očnej gule, ktoré nazývame bradavka. Bradavka je okrúhla a mierne vyvýšená nad okolie. Jej stred je lievikovite prehĺbený. Na tomto mieste vstupuje do očnej gule ústredná tepna sietnice a ústredná žila sietnice z nej vystupuje. Ústredná tepna sa zúčastňuje na výžive sietnice. Druhým dôležitým miestom na sietnici je žltá škvrna, ktorá je mierne prehĺbená, má priemer asi 1 milimeter a je uložená bokom od bradavky. Význam sietnice spočíva v tom, že sa v nej začína vlastný dej videnia, konkrétne v tej vonkajšej vrstve, ktorú tvoria tyčinky a čapíky. Tyčinky a čapíky ako svetlocitlivé bunky predstavujú prijímacie zariadenie zrakového zmyslu. Obsah očnej gule tvoria priehľadné prostredia, a to komorová voda, šošovka a sklovec. Komorová voda vypĺňa prednúa zadnú komoru, ktorú ohraničuje vpredu rohovka, vzadu šošovka, sklovec a vráskovec. Dúhovka rozdeľuje komory na väčšiu prednú a menšiu zadnú komoru oka. Šošovka je značne pružný, priehľadný dvojvypuklý útvar podobajúci sa šošovici. Je umiestnený za dúhovkou.Sklovec je priehľadný, bezfarebný huspeninový útvar, ktorý vypĺňa celý priestor očného vnútra za šošovkou. Nervové vlákna zo sietnice sa zoskupujú a vytvárajú zrakový nerv umiestnený na pozadí, v bradavke. Vlákna nervu prenikajú okrúhlym riečicovitým otvorom v bočnom bielku do očnice, ktorou sa dostávajú do kanála zrakového nervu a z neho do vnútrolebkovej dutiny. Spodkom mozgu postupuje zraková dráha do prvotného a konečne do druhotného zrakového ústredia. Druhotné zrakové ústredie leží v kôre záhlavného mozgového laloka.

Druhotné ústroje oka

Ako som už spomenul, tieto ústroje sa skladajú z mihalníc, spojovky, slzných ústrojov a okohybných svalov, ktoré majú za úlohu chrániť očnú guľu. Očnú štrbinu ohraničujú dolná a spodná mihalnica. Pod kožou mihalníc je sval, zvierač mihalníc, ktorého stiahnutím sa oko zatvorí. Za týmto svalom je tuhá väzivová platnička hrubá asi 1 milimeter, ktorá dodáva mihalniciam pevnosť a zaoblený tvar. V platničke sú väčšie mazové žľazy vyúsťujúce na okraji mihalníc. Vylučujú maz, ktorý chráni okraje mihalníc pred poškodením slzami. Spojovka je jemná a pomerne priehľadná blana skladajúca sa z troch častí. Všetky tri časti spojovky vytvárajú spojovkový vak. Okohybné svaly idú z hrotu očnice k očnej guli a upínajú sa na jej prednú polovicu. Každé oko má šesť okohybných svalov: štyri priame a dva šikmé, ktoré vykonávajú pohyby oka všetkými smermi. Z hrotu očnice vystupuje aj zdvíhač hornej mihalnice.

Autor: 
M. Petráš
Patrí do vydania: 
September 2008